Mier pre naše časy
Historia magistra vitae, hovoril Cicero.
O zhruba dvetisíc rokov neskôr dal J. R. R. Tolkien do úst obrankyni Rohanu Éowyn pamätné slová: „Tí, čo mečmi nevládnu, nimi ešte vždy môžu zahynúť.“
Premiér Neville Chamberlain sa 30. septembra 1938 zapísal do dejín hneď dvakrát. Najprv podpisom Mníchovskej dohody, ktorou Veľká Británia zradila Československo, a večer, už doma v Londýne, rečou, pri ktorej mával pred jasajúcimi Britmi dokumentom s anglo-nemeckou deklaráciou a oznamoval im, že Británii a svetu priniesol „mier pre naše časy“.
Pod mníchovskú zradu sa podpísal aj druhý západný spojenec ČSR – Francúzsko. Jeho premiér Edouard Daladier ustúpil Chamberlainovmu „mierotvorectvu“, síce s nechuťou, ale predsa dokument podpísal. Na rozdiel od britského kolegu mal však toľko súdnosti, že keď ho v Paríži vítal nadšený mieruchtivý dav, komentoval ho v tichosti slovom hlupáci. Niežeby Daladier nechcel mier, len chápal, že cesta k nemu nevedie ustupovaním agresorovi a zradou spojencov.
Uplynulo jedenásť mesiacov a Hitler (z východu aj sovietske Rusko) napadol Poľsko. Tretieho septembra 1939 boli Británia aj Francúzsko vo vojne – aj keď spočiatku len v „čudnej“ – s Nemeckom, posilneným už o ľudské a materiálne zdroje a zbrane z okupovaného Československa.
Medzi Mníchovom a začiatkom vojny sa realista Daladier snažil posilniť francúzsku armádu dovozom lietadiel z USA. Toto úsilie, žiaľ, narážalo na americkú neutralitu, vyplývajúcu okrem iného aj z obchodných a osobných vzťahov medzi niektorými americkými priemyselníkmi, napríklad Henry Fordom, a fašistickým Nemeckom.
Nemecký útok na nedostatočne vyzbrojené Francúzsko sa začal 10. mája 1940. Paríž padol 14. júna. A 22. júna, ani nie dva roky po osudovom podpise v Mníchove, podpísalo Francúzsko s Nemeckom iný dokument. Kapituláciu. Ďalšia na rade bola Chamberlainova Británia s jej „mierom pre dnešné časy“. Bomby na ňu začali padať 10. júla 1940. Nasledovali mesiace bitky o Britániu, vyčerpávajúca vojna v Atlantiku, v severnej Afrike, vylodenie v Normandii, ktorého 70. výročie si dnes Európa a Amerika pripomínajú.
Vo vojne, ktorej sa Chamberlain snažil vyhnúť zradou ČSR, zahynulo 450-tisíc obyvateľov Británie a jej impéria. Z týchto mŕtvych nemal mierotvorca Neville žiadne výčitky, ochránila ho pred nimi včasná smrť koncom roku 1940. Francúzov prišlo vo vojne o život 550-tisíc. Američanov, ktorí nedodali lietadlá na obranu Francúzska a z neutrality ich prebral až v decembri 1941 Pearl Harbour, zahynulo 420-tisíc.
V čase, keď Rusko uskutočnilo anšlus časti územia Ukrajiny a tá bojuje za viac-menej ľahostajného prizerania sa Európy proti Ruskom iniciovanej a podporovanej agresii, si pripomeňme, že v boji proti fašizmu v rokoch 1941 až 1945 položilo život 1 milión 650-tisíc ukrajinských vojakov – o polovicu viac ako Francúzov, Britov a Američanov dohromady.
A tiež to, že v roku 1938 Chamberlaina o zrade ČSR presvedčila zúrivá nemecká propaganda o útlaku sudetských Nemcov pochádzajúca od Heinleinovej strany, piatej kolóny inštruovanej priamo z Berlína, aby destabilizovala Československo. Podobnosť s dnešnou východnou Ukrajinou a ruskou propagandou v Európe nie je náhodná.
Tak ako nie náhodou princ Charles a Hillary Clintonová prirovnali dnešné akcie Vladimira Putina k tomu, čo robil Hitler koncom tridsiatych rokov. Tí, čo sa nepoučia z histórie, sú odsúdení na to, aby si ju zopakovali. Našťastie nie sme všetci potomkovia Nevilla Chamberlaina.