Detviansky valec
Časy sa menia, ale niektoré politické maniere zostávajú nemenné. Odvolať tesne pred hlasovaním viac ako 20 neprítomných členov republikovej rady, aby sa znížilo kvórum potrebné na zmenu stanov a takto presadiť zmeny, pripomína spôsoby hodné Vladimíra Mečiara v jeho najlepších rokoch, keď parný valec zo Zlatej Idky valcoval všetko, čo mu prišlo do cesty.
Hlavným aktérom tejto politickej frašky však uplynulý víkend nebol trojnásobný premiér, ale Daniel Lipšic, ktorý sa toľko usiloval do politiky vniesť novú kultúru, až sa dopracoval k mečiarovským praktikám. Aj takto môže vyzerať koniec jedného príbehu o spájaní stredopravých síl…
NOVA bola v podstate už pri svojom vzniku nová iba svojím názvom, ale stará, čo sa týka obsahu. Dvojnásobný minister Daniel Lipšic, ktorý sa v politike pohybuje už od roku 1998, nedokázal presvedčiť voličov, že je nositeľom nových myšlienok, a napriek masívnej kampani, za ktorú vďačil svojmu zručnému financmajstrovi, sa preferencie strany dlhodobo pohybovali okolo hranice zvoliteľnosti. Najlepší výsledok – 5,9 % zaznamenala agentúra FOCUS v októbri 2013 a odvtedy preferencie NOVA neprestajne klesajú.
Aj preto došlo k rozkolu s tzv. liberálnou frakciou, ktorej prínos pre stranu bol od začiatku diskutabilný. Ak totiž výsledkom dvojročnej megakampane je nakoniec jedno miesto v europarlamente, len ťažko možno hovoriť o úspechu. Vyvodzovať však z víťazstva Žitňanskej, ktorá prekrúžkovala Kollára, potrebu zbaviť sa „liberálnej príťaže“, je v lepšom prípade omyl, v horšom prejav zúfalstva. Lebo tak ako z konzervatívno-liberálneho mačkopsa nebude slanina, ani z okukaných politikov nebude baranina.