Malé monštrá
Agresivitu sme dostali do vienka ako súčasť našej genetickej výbavy.
Odbúravame ju rôznymi spôsobmi – najlepšie športom a vďaka rešpektovaniu morálnych pravidiel ju zväčša dokážeme udržať pod kontrolou.
Občasné výbuchy hnevu patria k životu, ale obrovským problémom, s ktorým bojujú všade vo svete, je stúpajúca agresivita mládeže. Zabiť človeka pre jednu cigaretu alebo len tak z „plezíru“ je dôkazom toho, že prah citlivosti u mladých sa neprestajne zvyšuje. Násilie im často slúži ako spestrenie, ktoré do ich všedného dňa vnesie trochu zábavy a vzrušenia.
V zahraničí i u nás sa vedú diskusie o počítačových hrách, ktoré podľa niektorých odborníkov zvyšujú toleranciu voči násiliu. Už samotné názvy hier ako Zabijaci, Bojové pole či Zúrivosť mnohé naznačujú…
Mladí násilníci na Slovensku však v drvivej väčšine prípadov pochádzajú z málo podnetného prostredia, kde je len veľmi nízka pravdepodobnosť, že by mali prístup k počítačom a hracím konzolám. Za ich agresívnym správaním preto treba hľadať niečo iné: zlé vzory v rodine a filmy plné násilia.
Ak sa k tomu pridruží ešte fyzické a psychicky týranie zo strany rodičov, je veľký predpoklad, že z takýchto jedincov časom vyrastú malé monštrá, ktoré sú psychicky veľmi labilné a svoju slabosť maskujú agresivitou. Všeobecná ľahostajnosť a vedomie, že im hrozí len malý trest, im pri páchaní brutálnych činov dodávajú guráž.
Psychológovia tvrdia, že nesmierne dôležitá je snaha o začleňovanie týchto detí do bežných školských aktivít. Najdôležitejšia však zostáva rodina, lebo vzorce agresívneho správania sa prenášajú z rodičov na deti. A tam, kde následne zlyhá kontrola, otvára sa cesta k agresivite.