Strašidlo
Európu obchádza strašidlo, strašidlo nezamestnanosti mladých. Na juhu starého kontinentu dosahuje hrozivé rozmery – bez práce je tu každý druhý mladý človek, pričom Slovensko na tom nie je oveľa lepšie - nezamestnaný je zhruba každý tretí absolvent.
Je pochopiteľné, že EÚ a v rámci nej i Slovensko sa vrhli do riešenia tohto pálčivého problému a snažia sa ho eliminovať.
Ukazuje sa však, že len samotné nalievanie peňazí do projektov na podporu zamestnanosti mládeže nie je vždy ten najefektívnejší spôsob, ako mladým naozaj pomôcť. Naopak, v niektorých prípadoch môže byť takýto prístup dokonca kontraproduktívny, a to najmä vtedy, keď firme ide primárne iba o peniaze z projektu a nie o ľudí. Model, v ktorom mladý zamestnanec iba nahradí toho staršieho a skúsenejšieho, pričom po skončení projektu sa opäť ocitne na dlažbe, nielenže nič nerieši, ale je to doslova vyhadzovaním peňazí.
Navyše, takýmto spôsobom prispievame k zvyšovaniu dlhodobej nezamestnanosti, ktorá je pre Slovensko ešte väčšou hrozbou, lebo nezamestnaní z kategórie 50+ zotrvávajú v databáze úradov práce približne dvojnásobne dlhší čas ako zvyšok nezamestnaných. Za peniaze EÚ si tak vlastne vyrábame ďalší problém. Vedľajšie účinky takejto politiky si už uvedomili aj na ministerstve financií a svojich kolegov z rezortu sociálnych vecí upozornili, že by sa mali zamerať aj na iné znevýhodnené skupiny na trhu práce. Projekty pre ľudí z kategórie 50+ už existujú aj teraz, lenže sa stretávajú so značným nezáujmom. Skresať tak dvojcifernú nezamestnanosť na nejakú únosnú mieru si bude vyžadovať priam sizyfovské úsilie…