Pochybnosti
Vyhlásenie, že zdroje na financovanie politickej strany „sú čisté ako slza“, znie v našich končinách tak nepresvedčivo, že okamžite sa u každého, kto sa čo i len obtrel o slovenskú politiku, spustí v hlave výstražný alarm. Verejnosť privyknutá na to, že naše politické partaje sú samy zdrojom korupcie, spozornie, ktože to hovorí.
V prípade, keď to povie líder strany, ktorý na „transparentný“ účet dostal anonymne 46-tisíc eur, a až neskôr, pod tlakom médií, priznal, že sú to jeho osobné peniaze, objavia sa prvé pochybnosti. A keď sa k tomu pridá kandidátka z komunálnych volieb, ktorá pred kamerou vajatá o financovaní strany, začnú pochybnosti narastať. Nehovoriac o tom, že líder má stále na krku obvinenie, že v spomínanej kampani chcel platiť za inzerciu načierno, resp. že v nej minul oveľa viac, ako oficiálne priznal.
Samozrejme, reč je Radoslavi Procházkovi, ktorý sa pasuje za nového lídra pravice.
O Igorovi Matovičovi si môžeme myslieť svoje. Lenže pokiaľ súd nevynesie rozsudok, či nahrávka, na ktorej sa s Procházkom rozprávajú o financovaní jeho prezidentskej kampane, bola iba zostrih a mala poslúžiť ako provokácia, pochybnosti budú pretrvávať.
Po včerajšku však vieme, že verdikt sa tak skoro nedozvieme, lebo prokuratúra v tejto veci zrušila policajné uznesenie o začatí trestného stíhania, lebo došlo k procesným pochybeniam. Bolo by to až smiešne, keby z toho človeku nebolo do plaču… Slovenská justícia nás neprestajne utvrdzuje v tom, že nedôvera voči nej je oprávnená. A rovnako oprávnené sú i pochybnosti o transparentnosti financovania politických strán.