Premyslieť veci
Aj ten najlepší zámer, ak sa nedomyslí do detailov, sa môže skončiť zle.
Príkladom je aktuálne cestovanie vlakmi „zadarmo“ pre študentov a dôchodcov. Úmyslu dostať na železnicu čo najviac ľudí by sa dalo zatlieskať, ale spôsob uskutočnenia tejto myšlienky je taký nekoncepčný, že v konečnom dôsledku je až kontraproduktívny.
Nemožno sa preto čudovať, že ho napádajú politickí odporcovia i tí, čo sa cítia byť diskriminovaní. Prvých ženie vidina zisku politických bodov, lebo petícia za zrušenie vlakov zadarmo nie je nič iné ako pokus upadajúcej SDKÚ upriamiť na seba pozornosť.
V druhom prípade, pri podnete na Generálnu prokuratúru, ktorá má preveriť, či nedošlo k diskriminácii výsluhových dôchodcov, lebo na nich sa bezplatné cestovanie železnicou nevzťahuje, človek nevie, či sa má smiať, alebo plakať. Už samotný výsluhový dôchodok je určité privilégium, takže nárokovateľnosť ďalších výhod je viac než sporná.
Oba príklady ukazujú na jedno: Hrozí, že sa so špinavou vodou z vaničky vyleje aj dieťa, čo by bola veľká škoda. Pritom, ak by sa celá akcia lepšie premyslela, mohla sa do histórie zapísať ako skvelý príspevok k rozvoju hromadnej dopravy na Slovensku.
Štatistika jasne ukazuje, že v uplynulej dekáde síce rapídne ubudlo ľudí cestujúcich autobusmi, lenže nezačali cestovať vlakmi, ale prešli do áut. Z toho je zrejmé, že nám chýba dlhodobá koncepcia rozvoja dopravy. Takáto ad¤hoc akcia však nič nerieši…
Tých 13 miliónov eur na vlaky „zadarmo“ by nemuseli byť peniaze vyhodené do vzduchu, lebo ak by sa ľudia presunuli z osobných áut späť do vlakov, ušetrili by sa obrovské sumy, ktoré sa vynakladajú na výstavbu a predovšetkým opravy ciest. Len treba veci lepšie premyslieť.