Americké ucho
Tam, kde chýba ochota o niečom diskutovať, ťažko očakávať zmenu.
Americký Senát ovládaný republikánmi na fungovaní Národnej agentúry pre bezpečnosť (NSA) zjavne nemá chuť nič meniť, a tak diskusiu o reforme tejto inštitúcie zmietol zo stola. Najrozsiahlejší reformný projekt v histórii amerických tajných služieb sa tak odkladá na neurčito. Pocit národného ohrozenia zjavne prevládol nad hrozbou, že i naďalej bude dochádzať k okliešťovaniu osobných slobôd občanov.
Asi len málokto bude mať výhrady voči tomu, keď tajné služby monitorujú teroristov a rôzne extrémistické skupiny predstavujúce hrozbu pre demokraciu. Je však otázne, načo NSA zhromažďuje miliardy dát z počítačov a mobilných telefónov bežných ľudí na celom svete, a to všetko bez povolenia súdov.
Ešte otáznejšie je, čím k národnej bezpečnosti Spojených štátov doteraz prispelo odpočúvanie ambasád európskych štátov a kancelárií Európskej únie pri OSN. Nehovoriac o tom, že odpočúvali aj telefón nemeckej kancelárky Angely Merkelovej! To sa jednoducho medzi spojencami nerobí, a preto je takýto prístup absolútne neospravedlniteľný.
To, že sa USA po útokoch z 11. septembra 2001 rozhodli rozšíriť právomoci bezpečnostných orgánov pri vyšetrovaní podozrení z terorizmu sa dá pochopiť, lebo krajina bola v obrovskom šoku. Keď však ani po toľkých rokoch nie je Washington ochotný zaviesť do odpočúvania a sledovania e-mailov jasné pravidlá, je to na jeho vlastnú škodu.
Posadnutosť špehovaním posilňuje vo svete protiamerické nálady, čím si vlastne vytvára ďalších a ďalších nepriateľov a musí ich stále viac a viac špehovať. Začarovaný kruh.