Irónia dejín
Výlety ruských lietadiel do vzdušného priestoru Pobaltia a Škandinávie sú čoraz častejšie, čo v kontexte s krízou na Ukrajine a stupňujúcim sa napätím medzi Západom a Moskvou vyvoláva u tamojšieho obyvateľstva značné obavy.
Radary Severoatlantickej aliancie nad Estónskom, Lotyšskom a Litvou zaregistrovali viac ako sto preletov ruských lietadiel, čo je trojnásobok oproti roku 2013.
Aj keď piatkový incident vo vzdušnom priestore medzi švédskym Malmö a dánskym ostrovom Bornholm nebol ani zďaleka taký vážny ako ten, ktorý sa stal v marci, keď bez zapnutého transpondéru letelo ruské špionážne lietadlo len 100 metrov od civilného lietadla spoločnosti SAS, môže byť ďalšou kvapkou, ktorá znásobí pocit ohrozenia vo švédskej spoločnosti.
Krajina troch koruniek síce s Ruskom bojovala naposledy za čias Petra Veľkého a posledných dvesto rokov je neutrálna, lenže postoj obyvateľstva sa pod vplyvom zahraničnopolitických udalostí začína meniť. V októbrovom prieskume verejnej mienky po prvýkrát väčšina Švédov vyjadrila súhlas so vstupom do NATO (37 % áno, 36 % nie).
Navyše, Švédi spolu s obyvateľmi pobaltských krajín si uvedomujú, že z vojenského hľadiska sú veľmi slabí a na prípadný konflikt nie sú pripravení. Na rozdiel od Pobaltia sa však Štokholm nemôže spoliehať na bezpečnostný dáždnik NATO.
Aj keď v predčasných švédskych voľbách bude témou č. 1 prisťahovalectvo, ak sa ruské provokácie budú stupňovať, predmetom diskusií sa môže stať aj otázka bezpečnosti.
Bolo by iste iróniou, keby sa Putin (a nie Stalin či Brežnev) zapísal do dejín ako ten, kto prispel zásadnou mierou k zmene bezpečnostnej politiky Švédska.
Súvisiace články