Kradmá ruka
Lekári pred štyrmi rokmi vstupovali do štrajku v presvedčení, že v porovnaní s inými profesiami nie sú adekvátne finančne ohodnotení. Už s týmto tvrdením by sa dalo polemizovať, lebo ani zďaleka neboli jediní. Učitelia, súdni úradníci a mnohí ďalší by si určite zaslúžili viac, lebo vykonávajú rovnako zodpovednú prácu, no napriek tomu sa im svoje požiadavky nepodarilo presadiť.
Doktori v podstate dosiahli to, čo chceli, pretože ich nátlakový potenciál bol oveľa väčší než povedzme v prípade pedagógov. Raz darmo, zatvorená škola sa ani zďaleka nedotkne toľkých ľudí ako zatvorená nemocnica…
Ak sa na celú vec pozeráme z pohľadu pacienta, nemôžeme sa vyhnúť otázke: Ako sa vyššie mzdy odrazili na lekárskej starostlivosti? Konštatovanie, že nijako, vyznieva možno príkro, ale ak sa na problém pozrieme cez prizmu korupcie v zdravotníctve, tak odpoveď je jednoznačná. Údaj, že takmer tri štvrtiny ľudí nejaký úplatok lekárovi dali a približne každý piaty sa stretol s vyžiadanou korupciou, hovorí sám za seba.
Nedávna úplatkárska aféra dôveryhodnosť lekárov ešte väčšmi naštrbila a rovnako k tomu prispela aj následná daňová kontrola, ktorá zistila, že u každého druhého kontrolovaného lekára nesedelo účtovníctvo.
Nežijeme v ideálnom svete. Problémy, ktoré trápia slovenské zdravotníctvo (ale aj školstvo a súdnictvo) majú už chronický charakter. Pokiaľ sa nebudeme pridŕžať existujúcich pravidiel, tak sme na najlepšej ceste dopracovať sa k tomu, že jedného dňa sa zobudíme v ešte horšom svete, ako ho poznáme dnes.