Reforma pre reformu
To, že absolventi stredných škôl len ťažko nachádzajú uplatnenie na trhu práce, je všeobecne známa vec. Predstava, že nejaký zoznam žiadaných profesií tento nesúlad odstráni, nielenže zaváňa sociálnym inžinierstvom, ale je veľmi naivná.
Je to klasický príklad toho, keď sa robí reforma pre reformu. Európska únia nám poskytla 4 milióny eur, tak my ich už nejako využijeme – vytvoríme národnú sústavu povolaní! Nečudo, že slovo reforma nadobudla u nás až pejoratívny nádych.
Kapitáni slovenského priemyslu spolu s ministrami zasadli a uzhodli sa, že chýbajú ľudia v automobilkách a zvárači. Áno, chýbajú. Nuž, ale keby to bolo všetko také jednoduché, stačilo by, aby si tieto firmy otvorili vlastné školy a mali by hneď dostatok absolventov so zváračským preukazom či obrábačov kovov, ktorí vedia pracovať na CNC strojoch. Lenže to stojí nejaké peniaze, preto je oveľa jednoduchšie prísť a požiadať vládu…
Národná sústava povolaní môže prinajlepšom plniť funkciu akéhosi vodidla, no nie je všeliekom, ako si to od nej sľubujú Richter a spol. V okresoch s vysokou nezamestnanosťou absolventom nijaký zoznam nepomôže. Už teraz sa ukazuje, že v regiónoch, kde je nízka nezamestnanosť, je aj uplatnenie absolventov na trhu práce najlepšie.
Prvým predpokladom na to, aby sme mohli „zosúlaďovať trh práce s potrebami zamestnávateľov“ sú voľné pracovné miesta. A na to, aby sa niekto mohol zamestnať, nepotrebuje študovať žiadne národné štandardy v zamestnávaní. Potrebuje prax, dostupné bývanie a vládu, ktorá vytvorí podmienky na podnikanie.