Čičikovčina
Prefíkaný Čičikov zo satirického románu Mŕtve duše získal od ruských statkárov okolo 700 nevoľníkov, ktorí síce už dávno neboli medzi živými, ale ďalej figurovali na úradných zoznamoch.
Pavel Ivanovič však bol úplný amatér oproti dnešným pomerom v slovenskom školstve. Podľa štatistiky sa dlhodobo vykazuje o 3 500 vyšší počet prvákov na stredných školách ako aktuálnych absolventov základných škôl.
Od Gogoľovho príbehu nás delí 160 rokov, ale v oboch prípadoch ide o to isté – o peniaze. Náš poddimenzovaný školský systém tým stráca päť miliónov eur ročne! Ide iba o hrubý odhad, lebo na subvenčné podvody sa prichádza zväčša len popri inej kontrolnej činnosti Štátnej školskej inšpekcie. Súvisí to aj s duplicitným vykazovaním študentov na viacerých školách. Nemusí byť za tým iba nedbanlivosť, keď žiaka síce prijmú, on z rozličných príčin v septembri nenastúpi, no škola ho „zabudne“ odhlásiť a berie zaňho celý rok normatív 1 500 eur.
V Dunajskej Strede, Košiciach a v ďalších mestách sa odhalili organizované podvody s neexistujúcimi rýchlokurzmi. Školy sa potom podelia o finančnú korisť. Peniaze zo štátneho rozpočtu síce tečú, ale nie tam, kde sú naozaj potrebné. Koľkí z týchto dnes už zväčša bývalých riaditeľov donedávna hromžili na podvyživenosť školstva?
Samozrejme, chyba nie je iba v ľuďoch, ale najmä v systéme, ktorý takéto čičikovské maniere pripúšťa. Nie sme síce v dajakej zaostalej ruskej gubernii v polovici 19. storočia, ale na Slovensku a doteraz tu neexistuje centrálny register škôl ani legislatívne stanovené sankcie za nedodanie požadovaných údajov. A tak sa normatívy vymeriavajú od buka k buku.