Za každú cenu?
Merkelová a spol. doteraz ku Grécku pristupovali s obrovskou dávkou trpezlivosti, lebo nechceli, aby sa eurozóna rozpadla. Absolvovali preto množstvo stretnutí, na ktorých zaznela vždy tá istá grécka pesnička: „Dohodneme sa, riešenie je na dosah.“ Skutočnosť však bola iná. Nedohodli sa na ničom a Aténam tak hrozí platobná neschopnosť.
V máji síce Gréci ešte nejako „vydolovali“ 750 miliónov eur, aby mohli zaplatiť svoj dlh, ale len za cenu toho, že si vzali peniaze z vlastných rezerv uložených v MMF, čo ukazuje, v akom stave sú ich verejné financie… Z čoho však zaplatia júnovú tranžu, je zatiaľ vo hviezdach, lebo takéto plátanie dier má svoje limity.
Kritici vyhlasujú, že predstavitelia trojky nevedia kam z konopí, a tak ich oficiálnym postojom je udržanie Grécka v eurozóne za každú cenu. Je pravda, že z otrepaného gréckeho songu už poniektorí začínajú byť unavení. Tvrdia, že takáto pomoc nemá zmysel. Najhlasnejší kritik – šéf renomovaného mníchovského Ifo-Inštitútu Hans Werner Sinn – sa vyjadril, že práve ideologické riešenie, keď sa niečo robí za každú cenu, môže vážne poškodiť európsku integráciu.
Na druhej strane, nikto netuší, či bude možné Grécko udržať v EÚ, aj keď sa krajina ocitne mimo eurozóny. Desaťročia prácne budovaný projekt by tak dostal prvú trhlinu. To nie je v ničom záujme. A práve preto je snaha udržať európsky dom pokope úplne legitímna a bude vždy jednou z najvyšších priorít.
To, že momentálne v Aténach sedí vláda, s ktorou nie je ľahké komunikovať, neznamená, že pred ňou zabuchneme dvere.