Premárnená šanca
Čerpanie eurofondov na Slovensku možno označiť jedným slovom za katastrofu. Z programovacieho obdobia 2007 – 2013 sme ku koncu apríla dokázali získať iba necelých 70 % a hrozí, že ani zvyšné tri miliardy, ktoré máme do konca tohto roka k dispozícii, nevyužijeme.
Áno, také Chorvátsko či Rumunsko sú na tom ešte horšie, ale to je veľmi slabá útecha… V krajine, kde vytvorili špeciálny ministerský post, ktorý zastrešuje investície, by človek očakával, že situácia bude podstatne lepšia.
Ak napríklad v pobaltských krajinách alebo Poľsku dokážu eurofondy čerpať na viac ako 90 %, tak problém bude asi v tom, že u nás nie sú dobre nastavené mechanizmy a predovšetkým inštitúcie, ktoré sa touto oblasťou zaoberajú. Respektíve, že ich zásadnou brzdou je korupcia.
A tak ako veci fungujú v globále, fungujú aj parciálne. Veda a výskum nie sú žiadnou výnimkou – aj tu je čerpanie zhruba 70-percentné.
Pre túto krajinu je príznačné, že namiesto otázky ako eurofondy efektívne vyčerpať, nás oveľa viac zamestnáva problém, kto bude peniaze z Bruselu spravovať. Každému, kto je pri zmysloch, príde normálne, že riadenie eurofondov pre túto oblasť má mať na starosti rezort, ktorý to má v popise práce.
Na Slovensku však máme mocných kapitánov priemyslu, ktorí veci vidia inak a chcú, aby sa peniaze riadili z „centra“, ktoré je nad všetkými ministerstvami.
Silne to pripomína situáciu z roku 2006, keď Smer v koaličnej vláde zistil, že mešec s eurofondmi spravuje SNS. Suma 11,2 miliardy eur bola príliš vysoká na to, aby ju ponechali Slotovi a spol. Výsledok? Kým sa všetko utriaslo a fondy sa začali čerpať, ubehol rok. A potom, že história sa neopakuje…