Pod gréckou oblohou
Bankári roky požičiavali gréckym politikom miliardy eur bez zhodnotenia návratnosti. Za takéto obchody by im v domácnosti manželky zaviedli nútenú správu ešte aj na vreckové, nielen na mesačný plat. Vo veľkom svete sa však vždy nájde vinník, ktorý dlhy zaplatí: štát, teda občania.
Na gréckom pobreží mohli turisti po celé roky sledovať nielen vlnenie belaso-bielych vlajok v prímorskom vetríku, ale vysoko nad plážami nadzvukové stíhačky. Čmárali po oblohe ako deti v prvý deň prázdnin. Úvery sa neinvestovali do výroby či vzdelania, ale generálom sa nakupovali drahé hračky: lietadlá, autá, tanky. Pritom boli Gréci v spore len s ďalším členom NATO – Tureckom. Dodnes vynakladá Grécko na armádu niekoľkonásobne viac ako iné krajiny EÚ, napr. Slovensko. Podobne zatúžili politici po olympiáde a výstavbe nevyužiteľnej infraštruktúry. Ako u nás, len naši chceli stavať aj na území národných parkov. Grécky zdroj hojnosti v podobe bankových úverov udržiavali pri živote politické elity voličskou podporou. Bohatší neplatili dane a ostatní získavali sociálne výhody, dôchodky a zamestnanie z verejných zdrojov. Až krčah praskol.
S Gréckom nás spája mnohé, nielen krásy krajiny. Aj milióny emigrantov, ktorých nedokázala chudobná krajina uživiť. Aj obete nacistickej okupácie, keď Grécko utrpelo takmer najvyššie straty obyvateľstva v Európe. Aj povojnové rozdelenie sfér vplyvu, keď veľmoci vymedzili vývoj malých štátov. Aj nedemokratické vlády: kým u nás sa dostali po invázii spojeneckých vojsk v roku 1968 k moci politici dosadení okupantmi, v tom istom období nastolili v Grécku diktatúru čierni plukovníci, ktorí mučili svojich odporcov a ruinovali ekonomiku. V čase studenej vojny boli vojenské základne prednejšie ako demokracia.
Na budovanie stabilných inštitúcií racionálne spravovaného štátu teda ani Grécko veľa času nedostalo. Napriek tomu sa stalo členom eurozóny. Stalo sa tak bez vedomia orgánov Európskej únie či jej vtedajších členských krajín?
Keď sa s nástupom ekonomickej krízy ukázala nenávratnosť gréckych úverov, EÚ začala zachraňovať v prvom rade banky. Tie totiž minuli na úvery financie svojich klientov aj dôchodkových fondov. Grécku naordinovali veritelia úsporný program s neúspešným výsledkom: HDP sa znížil, vzrástla nezamestnanosť, napriek tomu, že Grécko znížilo dôchodky, mzdy i zamestnanosť vo verejnej správe, dlhy sa neznížili, ale vzrástli. Sociálna situácia sa zhoršila, stúpol počet samovrážd i detská úmrtnosť, podpora politických extrémistov bola na vzostupe. Rokovania gréckej vlády a veriteľov viedli do slepej uličky, hoci východisko zo situácie spočíva iba v kompromise: na jednej strane v ústupkoch zo strany veriteľov, na druhej strane v zavádzaní racionálnych reforiem v Grécku.
Keď sa Grécko zrúti do chaosu a jedna hviezdička na vlajke EÚ stratí žiaru, európska obloha potemnie.
Vladimír Ondruš, bývalý podpredseda vlády
Na pozadí gréckej krízy je najzaujímavejší postoj slovenských politikov i časti komentátorov, ktorí s ľahkosťou vytláčajú Grécko z eurozóny, ba niektorí aj z EÚ. V argumentácii sa dostali do popredia polopravdy o živote nad pomery, hoci zodpovednosť za dnešný stav je široká, od bankárov, zástupcov medzinárodných inštitúcií, orgánov a štátov únie až po grécke pravicové i ľavicové vlády. Priam smiešne znejú lamentácie slovenských politikov nad neochotou Grécka zavádzať rýchle reformy, keď napr. vo výbere daní Slovensko figuruje v tesnom závese za Gréckom na konci Európy a poriadok v daňových únikoch a podvodoch sa začal robiť až v poslednom čase. O korupcii škoda hovoriť. Naša skúsenosť s ekonomickými reformami, hodnotenými ako úspešné, má aj odvrátenú tvár, keď časť obyvateľstva schudobnela, nezamestnanosť je stále vysoká, mzdy nízke a s rastom sociálnej nerovnosti pribúda sociálne patologických javov. Napr. počet dokonaných samovrážd vzrástol od minima v roku 1994 do roku 2008 takmer o sto percent a odvtedy sa udržiaval do roku 2013 na podobnej úrovni, čo predstavuje asi o tristo mŕtvych ročne navyše. Ťažko možno hovoriť o všeobecnom zvyšovaní kvality života.
EÚ vznikla na základe ideálu sociálnej súdržnosti a len ten umožnil mierovú spoluprácu európskych národov. Keď sa Grécko zrúti do chaosu a jedna hviezdička na vlajke stratí žiaru, európska obloha potemnie.
V týchto dňoch neprebieha zápas politikov eurozóny s nepochopiteľnými Grékmi, ale zápas samých so sebou. Alebo uprednostníme spoločné záujmy, alebo vlastné účtovné výkazy s nepresnými číslami. Tvárou v tvár hrozivým výzvam budúcnosti, od globálneho otepľovania až po rastúci pohyb miliónov obyvateľov sveta na úteku pred vojnami a biedou.
Ani v časoch konzumnej spoločnosti sa ľudia nevzdávajú túžby po spravodlivosti. Nielen v Grécku. Keď sa pri nedávnych voľbách prezidenta republiky ukázalo, že jeden politicky neznámy, ale bohatý kandidát sa podelil o časť svojho majetku s najnúdznejšími, voliči mu odovzdali väčšinu hlasov. Aj to by mohol byť signál pre politikov.