Štát, ktorý nefunguje
Keď sme pred štvrťstoročím začali budovať trhovú ekonomiku a rozbehli privatizáciu štátneho majetku, bolo treba nastaviť aj pravidlá hry pre bankrotujúce firmy. Pri vzniku spoločnej meny euro si takúto námahu, žiaľ, už nedal nikto.
Pritom nezodpovedné hospodárenie jednotlivých krajín eurozóny s verejnými financiami sa dá prirovnať k pravidlám správaniu pasažierov na lodi. Ak sa všetci vyberú na jej jednu stranu, plavidlo sa zvyčajne potopí.
Grécko je odstrašujúcim príkladom, ako nemá vyzerať vzťah medzi štátom a občanom. Slovo verejný majetok je tam výlučne synonymom korupcie, rodinkárstva a rozkrádania v oveľa väčšom rozsahu, ako je to u nás. Byrokracia a chaos v systémoch zdravotníctva a sociálnej správy, veľmi slabé školstvo a takmer žiadne verejné služby vedú k celkovej spoločenskej skepse.
Keď ľudia cítia na vlastnej koži a peňaženke, aké výkony poskytuje verejné zdravotníctvo, nemajú záujem platiť dane ani odvody. Nemocnice, v ktorých si pacient musí kupovať obväzy a nahrádzať nedostatok personálu pomocou rodiny, pripomínajú skôr situáciu v rozvojových krajinách. Nehovoriac o tom, že lekári prácu v ordinačných hodinách považujú skôr za akvizíciu pacientov pre draho platené súkromné ambulancie.
Zaujímavé príbehy a príkoria zo zákulisia bežného života v Grécku možno nájsť v najnovšej knižke Grécka ruleta autorov českého pôvodu Pavly Smetanovej a Yiannisa Koročeka. Podľa nich ide o úžasnú krajinu, pokiaľ je človek zdravý, nepotrebuje sa vzdelávať a má dosť peňazí. V opačnom prípade sa stáva nočnou morou.
Štátna správa v posledných rokoch zosekala nielen počet pracovných miest, ale aj rozličné pre nás kuriózne benefity, príplatky a odmeny. Veľké penzie a platy boli v Grécku výsadou výlučne štátneho sektora, no nie prevažujúcej súkromnej sféry. Autori knihy približujú uplynulú rozšafnosť sociálneho systému na príklade učiteľky klavíra na dôchodku. Tá sa totiž nemôže zmieriť s tým, že po novom už nedostáva 1 600-eurovú penziu po svojom otcovi ako nevydatá dcéra! Ale k svojmu riadnemu dôchodku 1 200 eur dostane ako stará dievka už iba 200 eur.
Oveľa skromnejšie ako predtým musia však hospodáriť s peniazmi státisíce ľudí zamestnaných len sezónne v turizme a cestovnom ruchu. Daň z príjmu dnes Gréci platia bez možnosti uplatnenia nezdaniteľného minima, pričom už od prvého zarobeného eura odvádzajú štátu 26-percentnú daň. Veľmi vysoké sú aj poplatky za diaľnicu, dane z nehnuteľností, ceny energií a benzínu.
Zavedenie eura umožnilo štátu aj občanom žiť vysoko nad pomery. Vinou nezodpovedných politikov a generálov si Grécko prejedlo a prezbrojilo svoju budúcnosť. Vedenie krajiny preto viac ako kedykoľvek predtým potrebuje presvedčiť ľudí, že chyby minulosti sa nebudú viac opakovať. A politikov ostatných štátov eurozóny, ktoré sa naďalej zadlžujú, by mal zase presvedčiť príklad Grécka o tom, že nemôžu sľubovať voličom to, čo im vedia dať iba na úkor zvyšovania verejných dlhov.