Gemer a tí ďalší...
Gemer patril kedysi k najpriemyselnejším oblastiam Uhorska. Jeho úpadok začal v 20. rokoch minulého storočia, keď došlo k masívnej deindustrializácii, a to, čo zažíva posledných 25 rokov, je čistá agónia.
Povedať, že tento región je na okraji záujmu politikov, je prílišný eufemizmus. Oni naň doteraz jednoducho všetci kašľali.
Ak si naň teraz vláda konečne spomenula, tak je to iste dobre, až na to, že mladá kvalifikovaná pracovná sila odtiaľto dávno odišla preč a zastalo tu väčšinou iba nekvalifikované a staršie obyvateľstvo.
Firma, ktorá sa sem rozhodne investovať, bude mať pravdepodobne veľký problém nájsť vhodných zamestnancov. A tak ani stimuly do priemyslu nemusia priniesť očakávaný efekt. Jednoducho, ak sa niečo dlhodobo zanedbá, je nutné vyvinúť oveľa viac úsilia na nápravu. To znamená, že v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou budú hrať značnú úlohu aj rekvalifikačné programy.
Dobrá správa je, že stimuly majú ísť aj do obnovy poľnohospodárstva v regióne. Aj keby bolo ideálne mať čo najviac podnikov s vysokou pridanou hodnotou, nie všade je to možné. Podstatné je, aby sa táto i ďalšie hladové doliny nezamestnanosťou aspoň priblížili k ostatným regiónom. Zatraktívnenie cestovania za prácou, výstavba sociálnych nájomných bytov, ako i ďalšie opatrenia k tomu môžu prispieť.
A tak možno raz synonymom tejto oblasti nebude obrovská nezamestnanosť, ale vznikne tu firma podobná Rimavsko-muránskej železiarskej spoločnosti, ktorá svojho času patrila k najväčších výrobcom železa v Uhorsku a my budeme na Gemer hrdí nielen ako na región, ktorý v časoch obrodenia prispieval k vzdelanosti a pozdvihnutiu národa, ale aj ako na miesto, kde sa dobre žije. Nič nie je nemožné.