S kým a s čím
Ak sa do volieb nestane niečo nepredvídateľné, Smer bude opäť ich víťazom, a to s náskokom, ktorý neumožní nikomu z ostatných vyradiť ho zo zostavovania budúcej vlády. Jedna otázka preto znie, s kým bude vládnuť, druhá zasa, s čím zvíťazí.
Keď sa niekto štyri roky v prieskumoch pohybuje v rozmedzí 35 – 40 percent a druhý v poradí atakuje sotva 12 percent, otázka neznie, či ten prvý bude opäť vládnuť, ale skôr, či bude opäť vládnuť sám. Stať sa môže všeličo, ale možnosť, že Smer bude na jar 2016 opäť zostavovať jednofarebnú vládu, vyzerá o dosť pravdepodobnejšia ako to, že by v nej vôbec nebol.
Čo by druhé obdobie takej vlády urobilo so Smerom? Najskôr nič. So Smerom nepohlo obdobie v koalícii, v opozícii ani v jednofarebnej vláde. So Smerom môže predbežne pohnúť iba Robert Fico. Napríklad tým, že by ho opäť pochytila túžba urobiť niečo podobné, ako keď chcel vyskočiť z rozbehnutého vlaku a dostať sa do Prezidentského paláca.
Ak sa Smeru neujde dosť hlasov na zostavenie jednofarebnej vlády číslo dva, veľa možností mu nezostane. Jedna katastrofická, druhá logická a tretia málo pravdepodobná. Tá prvá je pomerne jasná. Nastala by, keby sa prieskumami nadopovaná SNS dostala do NR SR a v Smere by opäť prevládol názor, že najlepšia je stávka na istotu.
To, že SNS Antona Danka by bola vo vláde so Smerom aspoň taká povoľná, ako kedysi za čias Jána Slotu, je celkom jasné. Jasné je i to, že Smer by sa v takom prípade mohol definitívne rozlúčiť s predstavou, že sociálnu demokraciu z neho urobia sociálne balíčky a všetko ostatné sa môže riadiť prieskumami verejnej mienky.
Logická možnosť by nastala, keby sa Smer vydal s ponukou na koalíciu za KDH či Mostom – Híd (alebo oboma). Hľadiac na obvyklý opozičný rituál, keď trpaslíci nútia všetkých okolo seba slávnostne prisahať, že nepôjdu s víťazom volieb, túto možnosť ako logickú vnímajú aj v SaS, OĽaNO či Nove. S tým, že oni takúto možnosť vnímajú ako hrozbu pre vlastné politické prežitie, kým niekto iný ju môže vnímať ako aspoň relatívne slušnú alternatívu vlády s nacionalistami.
Mimochodom, vzhľadom na ten špecificky slovenský druh sociálneho konzervativizmu, ktorý zo Smeru cítiť čoraz viac, nie je celkom jasné, aké programové či hodnotové vybavenie by malo väčšine Smeru brániť cítiť sa dobre v koalícii s väčšinou takého KDH…
Treťou možnosťou je pokus o koalíciu so Sieťou Radoslava Procházku. Tá sa však zatiaľ z uvedených možností javí ako najmenej pravdepodobná. Chýba istota, že Sieť vydrží aspoň jedno volebné obdobie, a dôkaz, že Procházka si uvedomuje, že jeho hlavní rivali nesedia v Smere, ale na celkom iných adresách.
S čím Smer voľby vyhrá? Jedno je isté. Ak by sa proroctvá naplnili, a kampaň by sa niesla v znamení "ochrany Slovenska“ pred utečencami, bola by to katastrofa. Náš alibizmus (nie, tu nejde len o kvóty) by sa zmenil na náš morálny debakel a hlboko sa mýli ten, kto si azda myslí, že takto by vyrazil karty z rúk extrému.