Poľský návrat do V4?
Počas nedele, keď zhruba tridsať miliónov poľských voličov mohlo odovzdávať svoje hlasy v parlamentných voľbách, ešte nebolo jasné, či sa zoskupeniu Právo a spravodlivosť podarí zostaviť vládu. Jasné však bolo, že vo voľbách bude nominálnym víťazom. Podobne nie je jasné, aký podiel na tomto obrate Poliakov od liberálneho stredu k náboženskej pravici mala utečenecká kríza. Jasné je len to, že svoj podiel na tom určite mala.
Liberálom z Občianskej platformy (PO), ktorí vládli Poľsku posledných osem rokov, sa podaril husársky kúsok, keď svoju krajinu vyviedli z finančnej a hospodárskej krízy bez toho, aby skĺzla do recesie. Podarilo sa im to ako jediným v rámci Európskej únie. Poľsko tak za ich vlády dosahovalo slušné ekonomické výsledky. To však nestačí, ako ukazujú aj terajšie voľby. Pokiaľ májové prezidentské voľby, ktoré prekvapujúco vyhral kandidát Práva a spravodlivosti Andrzej Duda, mohli byť ešte sčasti interpretované ako súboj jednotlivcov, parlamentné voľby už ukazujú trend.
Stredná Európa nie je Kolín nad Rýnom. Tlak politického extrému, vyvolaný prílevom utečencov do Európy, tu nevyvoláva protitlak politického mainstreamu.
Na to, aby mohli Poliaci odobriť ďalšie obdobie platformy pri moci, museli by mať pocit, že na dobrom chode hospodárstva je niečo dobré aj pre nich osobne. Mnohí tento pocit nemajú, a je zbytočné obviňovať ich z nepozornosti. Minuloročné škandály PO s nahrávkami jej predstaviteľov ukázali práve na jej odtrhnutie od reality bežných Poliakov a vývin krajiny je vo všeobecnosti naozaj nerovnomerný. Pochopiteľne, najviac z toho ťaží predovšetkým na vidieku usadené Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslawa Kaczynského.
Svoje určite urobila aj pretrvávajúca absencia silnejšej ľavicovej alternatívy: Zjednotená ľavica, zoskupenie snažiace sa prekonať biľag škandálov, ktoré pred rokmi pochovali poľskú ľavicu, malo podľa prieskumov šancu tak-tak prejsť do parlamentu. Lenže na to, aby boli voliči väčšinovo ochotní spolu s prostým vyjadrením svojej frustrácie a túžby po sociálnej spravodlivosti „nakúpiť“ aj balík ideológie náboženskej pravice v jej najtvrdšom prevedení (rozhodne aspoň v pomeroch strednej Európy), muselo byť v hre ešte čosi navyše.
Stredná Európa veru nie je Kolín nad Rýnom. Tlak politického extrému, vyvolaný prílevom utečencov do Európy, tu nevyvoláva protitlak politického mainstreamu. Tu sa politický mainstream poddáva a snaží sa plávať v jednom prúde s extrémom. Ak nechceme PiS nazvať extrémom, potom ide presne o príklad mainstreamu (hoci možno mainstreamu na hranici s extrémom), ktorý sa dlhodobo vezie na xenofóbnej vlne. Utečenci do toho prišli ako na zavolanie.
V Maďarsku Viktor Orbán pomocou ostnatého drôtu bráni „kresťanské hodnoty Európy“. V Česku Miloš Zeman ľapoce na adresu islamu už natoľko neznesiteľne, až si to všímajú v OSN. Náš Smer „chráni Slovensko“ pred neexistujúcou inváziou. Poliaci sa prikláňajú k politikom, ktorí, parafrázujúc Kaczynského, ochránia Poľsko pred hrozbou tropických chorôb a parazitov. Vitajte vo V4.