Obsadenie a obsah
Termín 5. marec, na ktorý vyhlásil predseda Národnej rady konanie parlamentných volieb, je práve taký zlý či dobrý ako ktorýkoľvek iný termín v kalendári. Možno s výnimkou Štedrého večera či doobedia po Silvestri. Nie termín, ale obsah volieb je to, čo by nás malo zaujímať.
Neexistuje dátum, na ktorom by sa nedalo nájsť zopár domnelých či ozajstných nevýhod. Keď je pekne a teplo, hrozí, že voliči radšej pôjdu obzerať stromy niekam do prírody ako súpisky ašpirantov na vládnutie do volebných miestností.
Žiadna z motýk zatiaľ nevyzerá, že by mala vystreliť. Smer sa s trojkou KDH, Most-Híd a Sieť pobije o vládu, zlyhané projekty o predĺženie politickej živnosti.
Keď je zima a škaredo, hrozí, že mnohým ľuďom sa pre tie súpisky neoplatí naťahovať si galoše a zimníky. Keď nemá jeden kraj práve vtedy prázdniny, bude ich mať nejaký iný. A tak ďalej.
Mnohé z tých výhrad možno aj majú reálny základ. Ak by sme sa však chceli vyhnúť úplne všetkým „hrozbám“, nedospeli by sme k rozumnému dátumu. Najmä ak uznávame platnosť Ústavy¤SR, ktorá nedáva veľký priestor na manévrovanie.
Jediní, ktorých termín volieb naozaj trápi, sú politici, ktorí sa preto hádajú a šomrú. Zabúdajú pritom, že nie oni, ale my voliči sme tí hlavní. Aspoň raz za štyri roky, keď už nie inokedy. Je na nich, na politikoch, aby dostali svoj odkaz k nám, voličom, dostatočne dôrazne a zrozumiteľne.
Sotva budeme môcť katastrofálnu účasť voličov na voľbách do Európskeho parlamentu hádzať na počasie. Práve tak, ako počasie nemalo nič spoločné s tým, keď sa nijakou anomáliou, čo sa účasti týka, nevyznačovali predchádzajúce voľby v predjarí 2012.
Ako každý film, ktorý chce byť populárny (pozor, nie nevyhnutne i kvalitný – to je o niečom inom), aj voľby pritiahnu či odradia masy v prvom rade svojím obsahom a obsadením. To je to, čo by malo politikov trápiť oveľa viac ako to, koľko ľudí sa príde najesť predvolebného guláša na mítingy.
Obsadenie sa oproti minulým voľbám zásadne nemení. Na jednej strane je monolit Smeru, na strane druhej sú takzvané zavedené opozičné strany, na strane tretej zlyhané, ale ešte nie mŕtve projekty (SAS, NOVA…), prípadne rôzne nové pokusy o nabúranie statusu quo, ktoré sa však boria s nedostatkom pozornosti, ktorú sú schopné na scéne vyvolať.
To všetko dopĺňa tradičné obludárium, zložené buď z extrémne politicky orientovaných, alebo extrémne drzých, či extrémne mimóznych spoluobčanov.
Žiadna z motýk zatiaľ nevyzerá, že by mala vystreliť. Smer sa s trojkou KDH, Most-Híd a Sieť pobije o vládu, zlyhané projekty sa pobijú o predĺženie politickej živnosti a obludárium sa bude tešiť z pobytu v žiare reflektorov. Než sa opäť ponorí do hlbín politickej bačoriny.
Zatiaľ sa nezdá, že by politický extrém výrazne zvyšoval svoje šance na úspech (dúfajme). Otázka len stojí, nakoľko je to dané konzervatívnosťou väčšiny voličov, ktorá v tomto ohľade hrá v prospech parlamentnej demokracie, a nakoľko je to tak preto, lebo rétoriku a „hodnoty“ extrému preberá hlavný prúd.
To by to víťazstvo parlamentnej demokracie malo riadne nepríjemnú pachuť. Hovoriť o obsahu volieb však ešte bude príležitostí dosť a dosť.
Súvisiace články