Naprší a uschne
Všetkých spoluobčanov mimoriadne potešila správa, že budúca nová slovenská pravicová vláda získala ďalšiu istotu. Predstavuje ju záväzok predsedov OĽaNO a Novy, Igora Matoviča a Daniela Lipšica, že kandidáti ich strán ani za tých najstrašnejších okolností už nikdy nepoložia pravicovú vládu.
Málokto si vie predstaviť, čo tento, nateraz už vraj podpísaný sľub, pre nich všetkých znamená, v akých ťažkých podmienkach títo poslanci potom, teda po parlamentných voľbách, budú musieť žiť.
Čaká ich totiž už iba odriekanie, askéza, ba napodiv, podľa všetkého i dôležitý celibát: „Pravicový volič je sklamaný. Preto mu chceme dať ponuku, prísľub, že nepôjdeme do postele s Ficom a ak pravica vytvorí vládu, tak ju počas celého volebného obdobia nezložíme,“ vysvetlil v tejto súvislosti Matovič.
Ak to chápeme ako jednu vec, potom ide iste o súvislosť v takom prenesenom zmysle. Ak ako dve veci, potom určite aj v prenesenom, no i v pomerne preležanom zmysle. Nejde pritom, prirodzene, ani tak o zmysel, ako skôr o význam tohto rozhodnutia, ktoré v ničom nezaostáva, aspoň podľa môjho laického názoru, za vylodením spojeneckých vojsk v Normandii počas druhej svetovej vojny.
Predchádzala mu dôkladná príprava a výcvik doslova v poľných podmienkach, keď sa po predminulých voľbách úspešní kandidáti Igor Matovič a Alojz Hlina vybrali v spoločnom karavane vyriešiť na Slovensku rómsku otázku. Počas cesty sa vraj akosi poškriepili. Nešťastní a nevyriešení Rómovia preto zostali v pôvodnom, iba o niečo početnejšom a chudobnejšom stave tam, kde sú.
Statoční poslanci sa skromne vrátili do parlamentu, aby v ňom naďalej stvárali rôzne pozoruhodné a vcelku milé pestvá. Iba neposedný Hlina občas vybiehal do extravilánu, kde medziiným zamuroval aj bezbrannú ženu, matku dvoch detí, do akejsi nebankovky.
Pohyb v exteriéroch sa mu očividne zapáčil, až naostatok zakotvil v KDH. Hneď vedľa poslanca Štefana Kuffu z OĽaNO, ktorý zase inú starú ženu vraj fyzicky napádal v poliach východného Slovenska.
Nuž, ženy dnes jednoducho v politike letia. Počas týchto chlebov a hier OĽaNO aj tak trochu položilo vtedajšiu pravicovú vládu, a to, napodiv tiež ženy, Ivety Radičovej. Pôvodná predvolebná mocná potenciálna intelektuálna elita, spriahnutá s OĽaNO, otrasená týmito nespornými politickými úspechmi hnutia, dosiahnutými celkom bez nej, sa vraj doteraz už iba šparchá v silne preťaženom a permanentne obsadenom detektore lži, ktorý jej Matovič vtedy, no ešte pred voľbami, nezištne naordinoval.
To, čo občanov Slovenska v tejto chvíli azda najviac trápi, je otázka, či kandidáti za OĽaNO a Novu majú v úmysle tento svoj takpovediac „zväzácky“ záväzok skutočne i splniť.
Dosť sa obávam, že ide o situáciu, ktorú tak trochu vystihuje veta s celkom maličkou štipkou skepticizmu, ktorú som si kedysi prečítal v detektívke amerického spisovateľa Raymonda Chandlera: „Bolo by to rovnako pravdepodobné, ako že by dva hlty whisky mohli zmäkčiť pečeň anglo-indického plukovníka.“