Predvídať nepredvídateľné
Hádam si ešte pamätáte úvahu bývalého amerického ministra obrany Donalda Rumsfelda o známych neznámych a neznámych neznámych. Ako sa pripraviť na hrozby či krízy, o ktorých nevieme, že prídu.
V druhom polroku 2016 preberieme predsedníctvo Rady Európskej únie. Vďaka Lisabonskej zmluve a zmenám vynúteným krízou v eurozóne sa veľká časť agendy dostala mimo priamej pôsobnosti predsedníckej krajiny. Ale predsa, na pol roka sa od nás bude čakať, že ak už aj stroj EÚ nepôjde hladko, aspoň sa úplne nezadrhne.
V posledných rokoch v Európe platí, že táto úloha je skôr otázkou „krízového manažmentu“ ako strategického riadenia. Hoci nemôžeme vylúčiť, že sa do 1.¤júla neudeje niečo celkom nečakané, vieme si tipnúť, ktoré z problémov únia dovtedy určite nevyrieši.
V prvom rade utečeneckú krízu. Počet ľudí utekajúcich pred vojnou či biedou do Európy sa najbližší rok nezníži. Skôr naopak. Plány na lepšiu ochranu vonkajších hraníc budú mať minimálny vplyv. Celý Schengen sa plotom obohnať nedá a potápať gumené člny s nešťastníkmi je silná káva, aj pri cynizme vládnucom v súčasnej európskej politike. Keďže niektoré členské krajiny budú naďalej blokovať snahy o rozdelenie bremena, výsledok bude predvídateľný: počet „dočasných opatrení“ na vnútorných hraniciach bude rásť.
Neminú nás ani problémy v eurozóne. Grécka vláda nebude môcť dlho predstierať, že plní nezmyselné požiadavky veriteľov a súčasne aspoň časť sľubov voličom. Spúšťačom ďalšej horúcej fázy môžu byť grécke banky, nízke príjmy z privatizácie, zablokované rokovania o reštrukturalizácii dlhu či politický zvrat v niektorom z veriteľských štátov – alebo v Grécku. Riziko rozštiepenia eurozóny však bude väčšie ako v roku 2015. Džin dočasného odchodu je z fľaše von, nik ho nedostane späť.
Ďalšiu vážnu krízu predznamenáva vývoj v Maďarsku a Poľsku. V oboch krajinách dnes vládnu sily, ktoré otvorene spochybňujú liberálno-demokratické princípy. EÚ zatiaľ nenašla primeranú odpoveď. Kritika ani hrozby suspendovania hlasovacích práv v Rade nemajú efekt. Výsledkom je len strata akejkoľvek dôvery a rastúci počet politikov, ktorí vidia v tomto kurze inšpiráciu. Takáto atmosféra riadne skomplikuje politicky citlivé diskusie, ktoré si únia naplánovala na druhý polrok 2016, napríklad strednodobé prehodnotenie európskeho rozpočtu, čoho súčasťou je aj otázka budúcnosti eurofondov.
Pripravovať sa musíme aj na referendum v Spojenom kráľovstve. Podľa kurzu, ktoré dávajú stávkové kancelárie na negatívny výsledok, vystúpenie Veľkej Británie nehrozí. Ak by aj mali nakoniec pravdu, ešte sme nevyhrali. Britský premiér nastolil požiadavku de¤facto obmedzenia voľného pohybu pracovnej sily v EÚ. Viacero iných krajín by sa takej možnosti prinajmenšom nebránilo. Pripočítajme našu bezradnosť voči štátom na východnej a južnej hranici a na západnom Balkáne, tápanie vo vzťahu k Rusku, rôznorodé záujmy v energetickej oblasti… Aj bez kríz, o ktorých ešte ani netušíme, nás čaká „veselý“ polrok. Držme si palce. A skúsme sa poriadne pripraviť.