Moc nie je všetko
Nikto nie je doma prorokom. V prípade Antona Srholca tieto slová platia dvojnásobne. Tak ako bol v nemilosti svetskej moci za minulého režimu, nedostalo sa mu adekvátneho uznania ani od cirkevnej moci po nežnej revolúcii.
Pritom sa celý život držal iba svojho presvedčenia, že sloboda je tá najvyššia hodnota, za ktorú stojí bojovať, a pri jej obhajobe neuhol ani o milimeter. Človek, ktorého nezlomili ani lágre a ktorý bol bytostne presvedčený, že jeho poslaním je pomáhať slabým a ľuďom v núdzi, nie je žiadny rebel. Je to svojbytný človek s veľkým srdcom, ktorý si pevne stojí na svojich zásadách, nehľadiac na to, aká ideológia momentálne vládne a kto je momentálne pri moci. Nečudo, že na Slovensku sa mu od mocných nedostávalo uznania. O to viac ho však milovali ľudia. Aj keď smrť končí všetky spory a nad hrobom zosnulého sa dokážeme povzniesť nad všetko – neprítomnosť hlavných cirkevných a svetských predstaviteľov na pohrebe Antona Srholca ukazuje, že veľkorysosť nepatrí do výbavy našej elity.
Jedni i druhí tým len zvýrazňujú, že pre nich je jeho životný príbeh skutočného, otvoreného a nesmierne ľudského človeka, ktorý má zároveň pochopenie pre slabosti ostatných, nepríjemnou pripomienkou, že moc nie je všetko.