Exodus, ktorý ešte len príde
Prílev utečencov do Európy narastá. Očakáva sa, že ich počet poľahky prekoná uplynulý rok. Už ten priniesol bezprecedentných viac ako milión utečencov.
Svetové spoločenstvo hľadá odpovede na závažnú situáciu. Spôsobov zmierňovania príčin, ako aj dôsledkov masovej migrácie je viacero. Cesta je však dlhá a strastiplná. Neobíde ani naše malé Slovensko. Budeme nakoniec úspešní?
Pre bohaté krajiny by mal byť prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku teoreticky jednoduchší, pretože majú k dispozícii prostriedky na zavádzanie nových technológií.
Jednou z odpovedí na konvergenciu globálnych kríz je klimatická dohoda z Paríža. Tá sa stane právne záväznou, ak sa k nej pripojí aspoň 55 krajín s najmenej 55-percentným podielom na vypúšťaní skleníkových plynov. Tento proces bude trvať rok od Dňa Zeme, teda od 22. apríla. Po ratifikácii dohody sa každých 5 rokov, teda prvýkrát v roku 2023, bude kontrolovať progres v plnení stanovených cieľov. Očakáva sa, že spolu s poklesom ceny nízkouhlíkových zdrojov energie budú môcť jednotlivé krajiny sprísňovať prijaté limity. Výrazné sprísňovanie limitov je nevyhnutné, ak máme zabrániť otepleniu o menej ako 2 °C. Neexistuje však mechanizmus, ktorý by krajiny finančne postihoval v prípade nenaplnenia cieľov, ktoré si samy stanovia.
K boju o záchranu budúcnosti sa pripojil aj pápež František a v historicky prvej encyklike venovanej výhradne klimatickej zmene nám pripomína, že „príroda neodpúšťa“. A tá nám dala o sebe vedieť aj túto zimu. Priemerná teplota sa nad kontinentmi severnej pologule k hranici 2 °C už priblížila a januárové teploty za polárnym kruhom boli ako v apríli. To je aj dôvod rekordne nízkej plochy zaľadnenia v Arktíde s reálnou hrozbou zrýchlenia otepľovania.
Ostrovy Fidži na južnej pologuli zasa zasiahol najsilnejší cyklón v histórii dosahujúci rýchlosť vetra viac ako 350 kilometrov za hodinu. Rekordný je aj rast koncentrácie oxidu uhličitého vo vzduchu, pretože teplejšie oceány ho nedokážu toľko prijať. K zníženej schopnosti oceánov pohlcovať CO2 musíme pripočítať aj 360-tisíc štvorcových kilometrov lesov v Severnej Amerike, ktoré v posledných rokoch zničil premnožený lykožrút. Nejde teda iba o exodus ľudí, ale celej prírody!
Prvé trhliny parížskej „historickej“ dohody sa už začínajú objavovať. Kanada ohlásila, že parížske ciele sa jej naplniť nepodarí a krajina očakáva rast emisií najmenej do roku 2030. Austrália sa k dohode nepridá a emisie v uplynulom roku tu vzrástli, odhliadnuc od skutočnosti, že Austrália je významným vývozcom uhlia. Najvyšší súd v USA pozastavil platnosť rozhodnutia prezidenta Obamu o obmedzovaní emisií z uhoľných elektrární. Nórsko plánuje ďalej podporovať ťažbu zemného plynu a iným krajinám odporúča, aby obmedzili ťažbu uhlia. Všetky vymenované krajiny patria k bohatým, rozvinutým štátom s vysokými emisiami v prepočte na obyvateľa. Pre tieto krajiny by mal byť prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku teoreticky jednoduchší, pretože majú k dispozícii prostriedky na zavádzanie nových technológií. Zrejme sa tu na národnej úrovni odráža to, čo vedci opisujú na úrovni jednotlivcov. Čím bohatší sú ľudia, tým menej záujmu prejavujú o dôsledky rozhodnutí vo vzťahu k životnému prostrediu.
Aby toho nebolo málo, trhliny sa prehlbujú aj vo svete geopolitiky. Či už sa pohybujeme smerom z východu na západ, alebo zo severu na juh, schopnosť konštruktívne komunikovať a riešiť problémy sa blíži k bodu mrazu. Mnohé osobnosti varujú, že sme sa priblížili k svetovému konfliktu viac, ako počas studenej vojny. Takéto varovanie je zrejme celkom na mieste. Ak teda máme úspešne čeliť prichádzajúcemu exodu, musíme zachovať pokojné hlavy, nie však studené.