Nová nemecká republika?
Predstavitelia tradičných nemeckých strán sú šokovaní výsledkami nedeľných volieb v troch spolkových krajinách. Pravicovo-populistická Alternatíva pre Nemecko (Alternative für Deutschland - AfD) sa totiž bezproblémovo dostala do všetkých troch parlamentov.
Najvýraznejší úspech dosiahla v Sasku-Anhaltsku, kde získala 24,2 percenta hlasov. Zároveň sa tam stala druhou najsilnejšou silou v novozvolenom parlamente. Tamojší predseda vlády Reiner Haseloff, podobne ako jeho stranícki kolegovia v Bádensku-Württembersku a Porýní-Falcku, sa medzi voličmi stále teší veľkej obľube, ale jeho CDU dosiahla iba o päť percent lepší výsledok ako AfD.
Všetci volební lídri konzervatívcov doplatili na to, že sa v utečeneckej otázke pokúsili ísť inou cestou ako Angela Merkelová.
Tieto voľby predstavujú ďalekosiahly politický obrat na úrovni spolkových krajín. Základná otázka znie, či sa voliči tým, že dali zelenú populistom, zbavili hodnôt otvorenej spoločnosti, ako sú tolerancia, rozmanitosť názorov a predovšetkým, či sa ich úspech premietne aj v nadchádzajúcich voľbách do Bundestagu.
Netreba zabúdať, v akých medzinárodnými súvislostiach sa nedeľné voľby konali. Určujúca bola utečenecká kríza. Zároveň už dlhšie absentuje široká debata o tom, ako má vyzerať moderné Nemecko. Krajina sa pod vedením kancelárky Angely Merkelovej čoraz viac dostáva do stavu, ktorý v politike, ale aj v iných oblastiach neprináša dostatok variantov.
V nedeľu sa Nemci naučili tri veci. Po prvé, všetci volební lídri konzervatívcov doplatili na to, že sa v utečeneckej otázke pokúsili ísť inou cestou ako Merkelová. Potvrdzuje sa tak, že ak chce niekto narábať s protiutečeneckou kartou, ľudia uveria tomu, kto je „autentický“, čo bola v tomto prípade AfD.
Po druhé, zažili sme úplné nóvum v oblasti prieskumov verejnej mienky, a to vo forme nespoľahlivých ankiet. V prípade AfD boli v Sasku-Anhaltsku približne desaťpercentné rozdiely medzi prognózou a skutočným výsledkom.
Po tretie, už nie je pravda, že výlučne tradičné strany profitujú z vysokej volebnej účasti. Populisti si v Sasku-Anhaltsku zabezpečili úspech práve pomocou nadpriemernej motivácie voličov.
Nielen predstavitelia tradičných strán budú teda musieť premyslieť svoj postoj k AfD. Nemá zmysel naďalej hovoriť o „extrémistoch“, ktorých nik nechce. Namiesto toho sa lídri CDU a SPD budú musieť zamyslieť nad tým, ako výrazne zlepšiť svoje ponuky pre voličov. Pretože je zrejmé, že ľudia si vyžiadajú nové politické koncepcie.
Vo volebných kampaniach sme videli dosť príkladov toho, o čo voliči zrejme už nemajú záujem. Najnudnejším spôsobom sa tradičné strany prezentovali v Sasku-Anhaltsku. Jediným posolstvom tamojšiho premiéra Haseloffa bola všeobecne známa vec: „Som predseda vlády.“
Sociálni demokrati toho tiež nepovedali oveľa viac, vraj sú múdrou voľbou. Liberáli zase chceli „niečo urobiť“ zo spolkovej krajiny. Za takých podmienok nebolo pre predstaviteľov AfD ťažké uspieť s heslami, ktoré aspoň zneli rozhodne.
Sú však aj iné príčiny, prečo populisti zaznamenali taký obrovský úspech. Jednou z nich sú stále pretrvávajúce veľké rozdiely medzi západným a východným Nemeckom. V Sasku-Anhaltsku ide predovšetkým o to, že sa ľudia veľmi boja zhoršenia životnej situácie.
V krajine panuje vysoká nezamestnanosť, preto v nej mladí nevidia vôbec perspektívu. Väčšina projektov, ktorými sa pokúsili oživiť ekonomiky po zjednotení Nemecka, sa už skončila.
Bádensko-Württembersko bolo zasa vždy krajinou, v ktorej sa novým stranám pomerne ľahko podaril úspešný začiatok. To iste platí pre Porýnie-Falcko. Obidve spolkové krajiny sú však považované aj za domov liberálov, ktorí sa tam tiež dostali do parlamentu.
A tak azda jediným pozitívom krajinských volieb je úspech liberálov z FDP, ktorí si pripravili pôdu na budúcoročný návrat do Bundestagu.