Zanedbaná výchova
Nápad zaviesť pre stredoškolákov povinnú návštevu Osvienčimu sa radí určite medzi to lepšie, čo momentálne vzišlo z nášho parlamentu. Zároveň však treba povedať, že je to iba jedna z mnohých možností ako študentom sprostredkovať hrôzy druhej svetovej vojny a holokaustu. Predchádzať jej však musí kvalitná občianska výchova.
Len ťažko sa dá očakávať, že jednorazová návšteva koncentráku bude mať zásadný vplyv na formovanie politických postojov mladých ľudí.
Rodinné prostredie je síce rozhodujúce, lenže v mnohých prípadoch pôsobí presne naopak, ako by bolo žiaduce. Sformovalo už nejedného zaprisahaného komunistu či ľudáka, preto sa nemožno spoliehať iba na výchovu v rodine.
Potrebná je predovšetkým systematická a dlhodobá práca v škole. V Nemecku, kde vyrovnávanie sa s minulosťou berú vážne, sa diskusiám o politických otázkach a dejinách, najmä holokauste, venuje veľká pozornosť.
Okrem toho v krajine existuje celá sieť inštitúcií, ktorých úlohou je podpora politického a spoločenského vzdelávania v duchu demokracie a pluralizmu. Popri politických nadáciách je to predovšetkým Spolková centrála pre politické vzdelávanie, ktorá má za úlohu "podporovať politické vzdelávanie, posilňovať demokratické povedomie a posilňovať pripravenosť na účasť na politickom živote.“
Takže, návšteva Osvienčimu áno, ale v prvom rade jej musí predchádzať politická výchova, ktorá je u nás značne zanedbaná.
A mimochodom, keď chceme študentom sprostredkovať autentické zážitky, tak nemusíme chodiť ani tak ďaleko, lebo od januára máme v Seredi Múzeum holokaustu, ktoré má "slúžiť na vzdelávanie a výchovu proti všetkým formám neznášanlivosti, násilia a extrémizmu“. Lenže o ňom nevedia asi ani mnohí poslanci…