Komu šibenice?
Tretia vláda pod vedením Roberta Fica má za sebou prvých sto dní. V spoločnosti s normálne fungujúcou demokraciou by si v tejto chvíli predstavitelia opozície natiahli hodinky a skonštatovali by čosi v duchu: „Teraz vám to už začíname počítať.“
Na to, nakoľko sa u nás zakotvila demokracia, existuje viacero názorov, ale fakt je ten, že súčasná vláda na svoj štart nedostala ani jeden pokojný deň. Prečo? Na základe volebných výsledkov a najmä praktických skúseností Most-Híd a Sieť (aj s SNS) uprednostnili vládnu spoluprácu so Smerom. Sulíkove a Matovičove zámky z piesku sa rozsypali. To bol pre opozíciu šok, ktorý sa jej dosiaľ nepodarilo predýchať. A snaží sa z tohto stavu dostať krikom.
Krikom v parlamente, v televíznych debatách, na námestiach a zrejme i na budúcich podujatiach predsedníctva Slovenska v Rade EÚ. Teoreticky nás čaká taký post až o ďalších trinásť rokov. Prečo si nepokaziť dobrú povesť už teraz, nie? Paradoxne, prezident podpíše zákon o zvýšení platov učiteľom a oni vzápätí oznámia, že hostí z Bruselu privítajú ihneď v prvý deň protivládnou demonštráciou. Aj takto vyzerá demokracia a politická kultúra.
Objektívne, meno jedného súčasného ministra očierňuje kauza Bašternák. Opozícia už z toho robí ľudové tribunály. Iste, čím skôr sa vec prešetrí, tým lepšie. Ale čo iné sa dá tejto vláde vyčítať? Rozpory okolo koncesionárskych poplatkov? Búrka v pohári vody. Hádky v Sieti? Tie hádam nebude riešiť premiér. Chce ktosi už teraz spochybniť razanciu riešení navrhovaných novým šéfom rezortu zdravotníctva? A to malo na sklonku bývalej vlády najvážnejšie problémy. Alebo sa budú kritizovať zásadné legislatívne projekty ministerky spravodlivosti?
Určite, na chválu je priskoro. Aj na stavanie šibeníc.