Krátke klobásy
Celoštátny zbor, ktorému na základe histórie prisúdili názov Národná rada SR, v súčasnom volebnom období produkuje zatiaľ omnoho viac kakofónie ako harmonických tónov.
Na začiatku jeho predseda Andrej Danko naivne veľa hovoril o novej politickej kultúre. Ostatní mu spočiatku pritakali. Tak deň-dva, kým nedošlo k prvej zrážke.
Nováčikovská daň? Za to, že niektoré politické zoskupenia ešte nestihli dokvasiť a ich zástupcovia sa už usadili v zákonodarnom zhromaždení? Potom netušia, čo si majú dať na seba, čo s rozhryzenou horalkou alebo s osobnou strelnou zbraňou.
A sú tu aj poslanci za OĽaNO a SaS, ktorí akosi nie a nie dozrieť, hoci na Vodnom vrchu pôsobia už tretie obdobie. Práve oni si najviac pletú poslanie parlamentu s ulicou a s jej atribútmi politického zápasu, ako sú transparenty, tričká s choromyseľnými nápismi či populistické prejavy.
Ak sa na námestiach porciujú dlhé klobásy zadarmo, tak sa tam znesú aj dlhšie reči. Nie však v parlamente, ten nie je cirkusovou manéžou.
V Národnej rade sa každý nový rokovací poriadok rodil ťažko, najmä ak chceli jeho navrhovatelia dosiahnuť konsenzus. Vzhľadom na to, akých „zákonodarcov“ v súčasnosť produkujú politické strany, určite ho treba prebrúsiť. Vrátane povolenej maximálnej dĺžky príspevku v rozprave či posilnenia právomocí predsedajúceho schôdze.
Ako sa majú obliekať, ako slušne reagovať na iného a čo robiť s mobilom počas rokovania, to nech sa poslanci radšej naučia na kurzoch spoločenského správania. To všetko je však iba notová osnova. Partitúru už píše život. Bodaj by ten na Slovensku bol raz konečne kultúrnejší.