Národná, kultúrna
O Ľudovej strane Naše Slovensko koluje viacero legiend. Aj tá, ako si kotlebovci hlboko vážia dejiny svojho národa. Aj teraz sa ukázalo, že klamú. Ich župan a regionálni poslanci sa postavili proti rekonštrukcii areálu Prvého slovenského literárneho gymnázia v Revúcej.
Bez toho, aby to Banskobystrický samosprávny kraj stálo čo len euro. Naopak, ministerstvo kultúry ponúklo 30-tisícový grant na opravu zničených chodníkov a murovaného oplotenia jedinečnej zachovanej pamiatky, ktorá je spätá s rastom národného povedomia a vzdelanosti v matičných rokoch.
Marian Kotleba podanú ruku povýšenecky odmietol. Podobne ako nedávno eurofondy na rekonštrukciu školských zariadení. Kým vtedy to vysvetľoval údajným bojom proti korupcii v Bruseli (financie poputovali inde), teraz sa odvoláva na to, že spomínané gymnázium už vraj nemá perspektívu. A preto mu ešte dá ranu z milosti…
Celé je to postavené na hlavu. Župa ako vlastník budovy s pozemkom je zo zákona povinná sa o národnú pamiatku starať. Bez ohľadu na to, na čo sa bude používať. Či naďalej na vzdelávanie, na muzeálne, galerijné, alebo iné kultúrne účely. Musí však byť v čo najlepšom technickom stave. Pravda, ak to s ňou vysokopostavený regionálny funkcionár myslí vážne.
Absolútne iná vec je uvažovanie o tom, či má zmysel, aby v jednom mestečku existovali hneď dve gymnáziá, ktoré sa obe hlásia k tej istej tradícii, a či by nebolo rozumnejšie ich zlúčiť. Napríklad tak, že by v každom ročníku zachovali jednu triedu so špecifickým literárnym zameraním a ostatné by boli so širším prierezom. Ale čo to má spoločné s rozhodnutím, že peniaze na opravu školského areálu župan odmietne? A po ňom? Potopa.