Jedna blamáž stačila
Pri prvej potravinovej pomoci prostredníctvom Európskej únie pred piatimi rokmi si Slovensko urobilo veľkú hanbu. Po nafúknutej propagande na sociálne balíčky márne čakalo takmer 90-tisíc obyvateľov, čo trpeli biedu!
Tony múky a cestovín sa vraj váľali v skladoch, akurát štatistiky neuvádzali, na akej časti z toho si pochutili myši a na akej kšeftári. Preto sa celkom logicky teraz ľudia zaujímajú, čo sa zmestilo do súčasných balíkov, za koľko a či sa pri balení základných druhov potravín zase niekto nenabalil. Iste bude zvedavý aj Brusel.
Prekvapí sám fakt, že zo sľubovanej hodnoty balíka samotný obsah tvorí iba dve tretiny. Ostatné ide pre konzorcium vybrané verejnou súťažou a pre tri občianske združenia, ktoré zabezpečujú rozvoz do domácností. Je teda zvyšných desať eur určených realizátorom tejto myšlienky veľa či málo?
Keď odborníci zohľadnia prácu spojenú s nákupom produktov, s ich balením, skladovaním, manipuláciou a dopravou po všetkých 79 okresoch v republike, tá cena sa im nezdá prehnaná. Konzorcium tak získa z 3,5 milióna eur približne 7 percent, tri organizácie spolu 3,4 percenta. Možno by od nich človek očakával, že budú žiadať menej, už len preto, lebo sa vyhlasujú za neziskové, dobrovoľné či priamo za charitu. Ale benzín do áut ani im nik zadarmo nenaleje.
Skôr, ako nad tým rozmýšľať, bolo by lepšie bdieť, prísne kontrolovať a pri prvom zlyhaní ihneď zasiahnuť. Ak by si Slováci zase spôsobili v tomto smere blamáž, ani vzorné predsedníctvo v Rade EÚ nám dobrú povesť nevráti.