Pod šibenicou
Enem pro nás a naše dítky! Tak nejako sa v pondelok zachovali usporiadatelia demonštrácie pred bytovým komplexom neďaleko Bratislavského hradu k občianskej aktivistke Alene Krempaskej, keď chcela verejne vystúpiť.
Lenže ženu, ktorá pred piatimi rokmi viedla protesty Gorila tam, kde sa má demonštrovať, teda pred vládnymi budovami, nielenže k slovu nepustili, ale správali sa k nej tak „zamatovo", až jej musela prísť na pomoc polícia.
Gorilie protesty mimochodom ostro kritizovali ústavných činiteľov a ich dividendových kamarátov naprieč celým politickým spektrom. Prispeli k volebnej porážke vtedajšej vládnej koalície, ktorej časť dodnes sedí v opozícii a tvári sa čistá a spravodlivá ako archanjel Gabriel.
Keď im to chcela Krempaská pripomenúť, kŕčovite prejavili svoj vlastnícky nárok na protivládne zhromaždenie. Tak ako kedysi dávno Skaličania k svojej šibenici.
Kto sa však bude raz hompáľať na tej súčasnej, hoci symbolickej? Keď si dnešná zmeska opozície, nadmieru hlučnej, ale veľmi nepodarenej alternatívy k súčasnej moci, nadobro sprivatizuje akože nestranícke združenia a organizácie? Diktuje im svoje témy, hlavné slogany i nastavenie hlasiviek?
Potom to naozaj povedie k pádu predstáv o politicky slobodnej, pluralitnej občianskej spoločnosti. Pred Bonaparte sa buráca proti korupcii v politike. A pritom si strany nerobia svoju prácu v parlamente, ani v rámci kontrolnej činnosti, či na verejných stretnutiach s občanmi v priestoroch, kde sa navzájom počujú.
Oháňajúc sa demokraciou vykrikujú pred premiérovým bytom a toho, kto môže mať hoci len v detailoch iný názor, umlčia. Komu a čomu majú poctiví ľudia dôverovať?