Medzičlánok
Dostať produkt priamo k spotrebiteľovi, bez zbytočných medzičlánkov, je tak v záujme výrobcu, ako aj v záujme konzumenta. Preto všade tam, kde to len možné, sa snažia tieto zbytočné medzičlánky, ktoré produkt vždy predražujú, eliminovať.
A tak si môžeme kúpiť lacnejšie knihy z internetového kníhkupectva, zeleninu a ovocie priamo od pestovateľa, mlieko z automatu, mäso z dvora atď. Je to klasická win-win stratégia, v ktorej profitujú obe strany.
Ak sa touto optikou pozeráme na gastrolístky, je zjavné, že v tomto prípade jedna strana ťahá zjavne za kratší koniec (a nie sú to emitenti gastrolístkov…).
Celá záležitosť je o to absurdnejšia, že z veci, ktorá je prezentovaná ako zamestnanecký benefit, majú v skutočnosti prospech akurát tí, ktorí tieto „papieriky“ s hologramami tlačia. Všetkým ostatným skôr život strpčujú. Majiteľom reštaurácií hneď dvakrát – prvý raz, keď toto alternatívne platidlo prijímajú a následne ho musia extra prepočítavať, a druhý raz, keď za „odmenu“ musia platiť províziu vydavateľom straveniek. Na rozdiel od zamestnávateľov, ktorým môžu emitenti strhnúť poplatok maximálne 3 %, v prípade reštaurácií a obchodov takýto zákonný limit neexistuje.
A pokiaľ ide o zamestnanca – ten si predsa dokáže kúpiť teplé jedlo aj bez lístkov. Ak Zákonník práce prikazuje zamestnávateľom zabezpečiť svojim zamestnancom stravu, tak na to nepotrebujú sprostredkovateľa. Stačí, keď mu na účet pošlú predpísanú sumu. Aké jednoduché! No zároveň aké zložité, pretože tento medzičlánok, zapojený do tohto vysokoziskového biznisu, sa svojej pozície len tak dobrovoľne nevzdá.