Cirkevné limity
Pápež František je v porovnaní so svojím predchodcom považovaný za liberála. Obrovskú vlnu nadšenia vyvolal v lete r. 2013 svojou odpoveďou na otázku, čo si myslí o homosexuálnych kňazoch pracujúcich vo Vatikáne. „Ak je niekto homosexuál a hľadá Boha a má dobrú vôľu, kto som ja, aby som ho súdil?“ povedal.
Mnohí preto do neho vkladali veľké nádeje. Mysleli si, že na svätý stolec konečne zasadol človek, ktorý bude voči homosexuálom tolerantný a otvorí cirkev gayom. Pápež dokonca vyhlásil, že kresťania i katolícka cirkev by mali požiadať homosexuálov o odpustenie za to, akým spôsobom sa k nim v minulosti správali!
Realisti už vtedy upozorňovali, že tieto očakávania sú prehnané. To, že prílišný optimizmus nie je namieste sa ukázalo, keď sa minulý rok poľský kňaz Krzysztof Charamsa priznal k svojej homosexuálnej orientácii a predstavil svojho partnera. Keďže z hľadiska cirkvi sa dopustil minimálne dvoch hriechov – porušil celibát a žije v homosexuálnom zväzku – okamžite ho zbavili funkcie vo Vatikáne. Pre comig out tu zjavne nemajú pochopenie…
„Liberálne postoje“ pápeža Františka sú totiž jedna vec a limity katolíckej cirkvi vec druhá. Podľa katolíckej doktríny je homosexuálny akt stále hriechom, a tak sa žiadna revolúcia nekoná ani konať nebude.
A preto ani neprekvapuje, že z Vatikánu prišla minulý týždeň ďalšia studená sprcha. V aktuálnom dokumente vatikánskej Kongregácie pre klérus sa uvádza, že ľudia s homosexuálnymi tendenciami nesmú byť v katolíckych seminároch či medzi kňazmi. Vzhľadom na požadovaný celibát u kňazov sa laik musí iba pousmiať, ale doktrína je doktrína. A netreba si ju pliesť s pápežovou charizmou.