Škótska karta
A tak jednoducho to vyzeralo. Odhlasujeme si odchod z EÚ a vyriešime ochranu našich pracujúcich aj „bezpečnosť pred terorizmom“. Pekne eufemisticky nazvala britská premiérka Theresa Mayová zámer regulovania občanov EÚ pracujúcich vo Veľkej Británii a postoj k riešeniu migračných vĺn.
Poslanci Dolnej snemovne v pondelok odhlasovali pôvodné znenie zákona o brexite a ponechali bokom dodatky Snemovne lordov o ochrane práv občanov EÚ. Nič však nie je také jednoduché. Najskôr prišiel pokles libry. A čoskoro aj podcenená „škótska karta“.
V roku 2014 sa Škóti rozhodli, že chcú ostať súčasťou Spojeného kráľovstva, pretože túžba po nezávislosti nebola väčšia ako vôľa zotrvať v EÚ. A nie je väčšia ani dnes: predsedníčka Škótskej národnej strany Nicola Sturgeonová už dlhšie opakuje, že úsilie o vyhlásenie ďalšieho referenda nie je jalový žart. Sotva postačuje Mayovej argument, že na ďalšie referendum nie je dôvod, lebo v čase prvého vtedajší predseda Alex Salmond vyhlásil, že ide o „hlasovanie raz za život“.
Ako Mayovej pribúda na čele pot, zmierňuje rétoriku. Najskôr sa jej nepáčilo označenie „tvrdý brexit“ a teraz ani „rozvod“, pretože implikuje nedobré vzťahy po zídení zo spoločnej cesty, a to ona nechce.
Uznáva už aj prínos zdravotných sestier z krajín EÚ. No a predovšetkým odsudzuje Sturgeonovej rozhodnutie slovami, že „teraz nie je vhodná chvíľa na politikárčenie a vytváranie atmosféry neistoty“. Trochu chatrný argument, ak uvážime, že škótska lojalita voči Británii bola do veľkej miery podmienená britskou lojalitou voči EÚ.