Potemkinova dedina
Spravodlivo rozhnevaní kritici kapitalizmu majú zdanlivo dôvod jasať: Parlament schválil novelu Zákonníka práce, ktorá hovorí, že od začiatku mája budú obchody počas sviatočných dní zatvorené.
Človeku by možno napadlo, že sa to bude týkať len veľkých reťazcov, ale nie, „zákaz pracovať“ budú mať aj maloobchodníci, s výnimkami, medzi ktorými nemôžu nefigurovať podobne dôležité artikle ako suveníry alebo kvety. Na prvý pohľad sympatické – hlavne ak si pripomenieme, že bývalý minister školstva zo strany SaS Eugen Jurzyca svoj nesmierne vtipný bonmot o zákaze predaja na všetky dni sviatkov ako o „útoku na (posvätné) symboly trhovej ekonomiky – obchody“ ani na chvíľu nemyslel ako vtip. Tu niekde sa však aj radosť môže končiť.
Lebo nech znie „povinnosť nepracovať“ ako radikálny krok v ústrety ťažko skúšaným pracujúcim a kultivácii spoločnosti, v súčasnej podobe je to len Potemkinova dedina: niečo, čo má peknú fasádu, obsah za ňou však ostáva nezmenený. Tým obsahom je v tomto prípade neriešenie práv zamestnanca.
Kto z nás by sa už aspoň niekedy nepozastavil nad osudom zle platených (zväčša) zamestnankýň odkrúcajúcich nadčasy pri páse alebo za pokladnicou a neprial im, aby mali právo na obedovú pauzu či normálnu prestávku na toaletu, dôstojný plat a čas strávený s rodinou? Všetci, verejnosť, vláda aj odbory, dobre vieme, v akých podmienkach sú ľudia často nútení nie pracovať, ale hrdlačiť.
Aký však má zmysel pridať 16 dní zhora nanúteného voľna, o ktorom by mohli ľudia rozhodovať slobodne každý za seba, keby svoju prácu počas celého roka vykonávali v lepších ľudských aj platových podmienkach?