Článok sedem
„Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“
Tieto mimoriadne ľudské – a z ľudskoprávneho hľadiska tiež mimoriadne zásadné – slová pochádzajú zo zmluvy, ktorú, predpokladám, nečítala väčšina slovenskej, maďarskej a poľskej štátnej a politickej „reprezentácie“. Lebo ak čítala, tak nerozumiem. Reč je o Zmluve o Európskej únii.
Súdiac podľa niektorých častí našich legislatív, článok 2 Zmluvy nepatrí k obľúbenej výbave našich „svojstojných“ demokracií, z ktorých tú našu, zvrchovanú pred 25 rokmi, si práve pripomíname – a preto si treba pripomínať aj tú európsku.
Dnes však nepíšem primárne o Slovensku, hoci ak čítanie medzi riadkami patrí k vašim hobby, nájdete ho aj tu. Svoj pohľad upieram do južnejšie položených diaľav, s ktorými sme kedysi zdieľali spoločné štátne usporiadanie, a obávam sa, že s nimi doteraz zdieľame aj niektoré „hodnoty“, pre ktoré chcú maďarské mimovládky aktivovať článok 7 Zmluvy o Európskej únii, úzko prepojený s už citovaným článkom 2.
Maďarsko sa s úniou rozhádalo už zákonom o vyššom vzdelávaní, ktorý je vnímaný ako pokus o zatvorenie Stredoeurópskej univerzity, i celkovým smerovaním približne od roku 2010. Tentoraz podľa maďarských mimovládok neprijateľne zasahuje do fungovania občianskej spoločnosti. Nový zákon o mimovládnych organizáciách financovaných zo zahraničia, ktorý bol v Maďarsku prijatý 13. júna, ohrozuje najmä právo na slobodu združovania, obsahuje požiadavky, ktoré sú diskriminačné, organizácie preťažuje administratívne a onálepkovaním ako zahraničných agentov deklasuje aj ich reputáciu.
Článok 7 doteraz ešte nežiadal aktivovať nikto. Táto – na Slovensku viac-menej neviditeľná – „aktivitka“ maďarského občianskeho sektora je mimoriadna nielen pre sám tento fakt, ale predovšetkým pre jeho obsah. Článok 7 pamätá na možnosť, že „existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt uvedených v článku 2 niektorým členským štátom“ – a práve na toto sa odvolávajú maďarské mimovládky.
Podľa tejto časti zmluvy ak Európska rada rozhodne o existencii „závažného alebo pretrvávajúceho porušenia hodnôt uvedených v článku 2“, môže následne pozastaviť výkon „určitých práv vyplývajúcich z uplatňovania zmlúv vrátane hlasovacieho práva zástupcu vlády tohto členského štátu na zasadnutiach Rady“ či prístup k voľnému trhu.
Otázkou za milión v tomto prípade je, či hodnoty, o ktoré orbánovská autokracia postupne pripravuje maďarských občanov a občianky, sú z pohľadu Európskej rady natoľko dôležité, aby pre ich spochybňovanie a demontáž z maďarského právneho systému spustila proces s možno – minimálne pre región V4 – nedozernými dôsledkami. Dúfajme, že áno. Lebo privieranie očí ešte nikdy žiaden problém nevyriešilo.