Liberáli a 'liberáli'
Odchod Martina Poliačika z SaS neprekvapuje, skôr prekvapuje to, ako dlho v nej vydržal.
Zo strany, ktorá nevedno prečo má v názve slovo solidarita, sa v priebehu rokov postupne vytráca aj sloboda, a tak je prirodzené, že tento ľavicový liberál sa tu už necítil dobre.
Aj keď „bratislavskej kaviarni“ to stále nedošlo, vďaka Richardovi Sulíkovi SaS postupne zhnedla a posunula sa viac smerom k rakúskej FPÖ než k nemeckej FDP. Napokon Sulík farbu už dávno priznal – v Európskom parlamente dal zbohom „federalistickým“ liberálom a je súčasťou euroskeptickej frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov, kde sedí vedľa poľských poslancov zo strany Právo a spravodlivosť. A tých veru len ťažko možno podozrievať z nejakých sympatií k liberalizmu…
To, že liberáli môžu zhnednúť, nie je v stredoeurópskom priestore nič výnimočné – aj rakúska FPÖ bola kedysi dávno normálnou liberálnou stranou (dokonca v koalícii so sociálnymi demokratmi), kým v nej žezlo neprebral Jörg Haider a nepretvoril ju na svoj obraz. To dnes robí aj Sulík.
Rozdiel je však v tom, že tento pravicovo-populistický priestor na Slovensku okupuje už niekto iný. SaS bude preto konfrontovaná skôr s tým, čo by sa dalo nazvať boj o dedičstvo SDKÚ.
V predchádzajúcich voľbách vďaka Procházkovej nevyhranenosti získal veľkú časť týchto voličov Sulík, čo SaS prekvapujúco vystrelilo na druhú priečku. Lenže teraz bude o nich zvádzať boj s Beblavého SPOLU a Štefunkovým Progresívnym Slovenskom. To, že SaS má momentálne preferencie okolo 14 percent, ešte nič neznamená. Mal ich aj Procházka.
Súvisiace články
