Poľsko a holokaust
Desať rokov po skončení vojny, keď Európa o holokauste stále radšej mlčala, pobúril citlivosť verejnosti film Alaina Resnaisa o koncentračných táboroch Noc a hmla. Režisér nemilosrdne zaťal do svedomia všetkým, ktorí si umývali ruky presviedčaním sa, že to absolútne zlo bolo vlastné len jedinému obdobiu a národu. Aké prosté by boli dejiny!
Aj dnes by mnohí o holokauste najradšej mlčali, dokonca to chcú poistiť zákonom. Poľský prezident Andrzej Duda je ochotný podpísať návrh zákona, ktorý by väzením trestal kohokoľvek, kto by poukazoval na to isté, na čo francúzsky režisér: Že žiadny národ nemá moc uskutočniť likvidáciu miliónov ľudí, ak mu v tom nebudú napomáhať zanietení horlivci z iných národov. Áno, aj Poliakov. Áno, aj z vlastnej iniciatívy.
Poľsko sa rado hrdí svojím antifašistickým odbojom. Varšavské povstanie býva zobrazované ako rozprávkový zápas poľského dobra s nemeckým (a ruským) zlom. Aby však dobru ostala nepoškvrnená tvár, je lepšie vynechať nejeden vulgárny detail. Mohol by prezradiť, že v nenávisti k Židom by si mnohí s okupantom pokojne potriasli rukou, a možno ju nadšením aj odtrhli.
Tému ľudovej poľskej kolaborácie s fašistami spracovali v posledných rokoch mnohí poľskí tvorcovia s pozoruhodnou úprimnosťou. Filmy ako Pokłosie Władysława Pasikowského, ktorý hovorí o pogrome v mestečku Jedwabne, kde poľskí sedliaci vyvraždili 1 600 židovských susedov, označiac za vrahov Nemcov, sa stále premietajú v poľských kinách. V niektorých však už boli zakázané. Na predstaviteľa hlavnej úlohy sa hrnú vyhrážky smrťou od prívržencov krajnej pravice. A možno sa ani nenazdáme, pôjdu rovno do basy – v súlade s právom a spravodlivosťou.
Súvisiace články