Sochy a ideológia
S ústredným pamätníkom na posvätných miestach v Duklianskom priesmyku je to tak, ako keď sa na kabáte zle zapne prvý gombík. Chyba sa stala, keď pred desiatym výročím bojov odstránili sochu československého vojaka z cintorína, kde sú pochovaní iba príslušníci Svobodovej armády. Z ideologických dôvodov. Samozrejme, že Slováci, Česi a Rusíni z Podkarpatskej Rusi naozaj bojovali v takej „buržoáznej“ uniforme, akú mala bronzová postava muža v nadživotnej veľkosti.
Vítkovo dielo vystriedalo Malejovského súsošie dievčatka hneď s dvoma vojakmi – sovietskym i československým. To po čase tiež zlikvidovali a nahradili Kulichovou umelecky podarenejšou plastikou, ktorou však vtedajší ideológovia myšlienku posunuli ešte ďalej.
Našlo sa tam miesto už iba pre červenoarmejca a ženičku žalujúcu sa mu z útrap vojny. Mnohí priami účastníci Karpatsko – duklianskej operácie nemali nič proti spolubojovníkom zo Sovietskej armády, ale s takouto striedačkou sôch nesúhlasili. V 60. rokoch to cítili ako stratu vlastného symbolu.
História sa často zvykne falošne prepisovať, no neraz napokon predsa len zvíťazí pravda. O to išlo aj Vojenskému historickému ústavu pri rekonštrukcii celého areálu, kam sa vrátil dobový znak ČSR, kríže aj obnovená Vítkova socha.
Ale v tom, že tú Kulichovu presunuli na neveľmi dôstojné miesto na Vyhliadkovej veži a ani sa na to nespýtali jej autora, zase iní vidia ideológiu dnešného sveta a nové krivenie dejín. V takej citlivej veci by bolo najlogickejšie, keby Kulichovo dielo osadili v daktorom z podduklianskych mestečiek či obcí. Tam, a nie na hrebeni Karpát, miestni obyvatelia pred 73 rokmi vítali svojich osloboditeľov.
Súvisiace články