Zlatý Jeruzalem
Jeruzalem je zvláštne mesto. Nielen že je duchovným srdcom moderného izraelského štátu.
Je aj srdcom duchovných dejín národov a náboženstiev, ktoré sa v ňom po dlhé stáročia rozvíjali pred vznikom Izraela – orientálnych židov, moslimov, kresťanov. Nie je mesto ako mesto: akýkoľvek neuvážený politický krok v Jeruzaleme môže spôsobiť konzekvencie ako nikde inde na svete.
Izrael oslavuje 70. výročie svojho založenia. Štát, ktorého vznik po druhej svetovej vojne znamenal budúcnosť pre mnohých tých, ktorých vojna o budúcnosť v Európe obrala.
Štát, o ktorom by jeho súčasní predstavitelia najradšej povedali, že vznikol na zelenej lúke. Presunutie veľvyslanectva USA (a iných) z Tel Avivu do Jeruzalema by nemuselo sprevádzať toľko nedôvery. Lenže Izrael nevznikol v krajine nikoho. Dátum vzniku krajiny nádeje pre jedných je dátumom Nakby – katastrofy pre iných, ktorí vznikom tohto európskeho štátu na Blízkom východe prišli o svoje domovy, a ktorí stále dúfajú, že Jeruzalem bude aj ich hlavným mestom.
A práve preto eufória osláv založenia štátu, sprevádzaná otvorením veľvyslanectva USA v Jeruzaleme za prítomnosti delegácie z Bieleho domu, na mnohých pôsobí ako karneval, ktorý svojou prepiatou veselosťou veští nevyhnutne pochmúrne vyhliadky.
Izraelská armáda čelí celosvetovej kritike za vražednú odpoveď na posledné protesty Palestínčanov na juhu krajiny a v dôsledku presťahovania veľvyslanectiev sa očakáva masová demonštrácia v Gaze. Izrael dostal k svojmu výročiu od USA ešte jeden dar, v podobe odstúpenia od jadrovej dohody s Iránom. Len aby sa tie štedré dary napokon neukázali ako dary danajské.