Kým je ešte čas
Čo sa to v Európe v poslednom čase deje? Pocity neistoty z budúcnosti, prehlbovanie sociálnej nerovnosti, nenávistná protimigračná kampaň, spoločenské napätie a rozklad tradičných politických hodnôt.
To všetko naháňa body nielen ultrapravicovým nacionalistickým stranám a extrémistickým združeniam, ale mení aj uvažovanie a správanie časti Európanov, o ktorých si ostatní donedávna mysleli, že sú tými najdemokratickejšími a najhumánnejšími obyvateľmi planéty.
Po spustení procesu brexitu sa vo Veľkej Británii počet rasových útokov viac ako späťnásobil. Pribúdajú podobné prípady v Nemecku, Maďarsku, vo Francúzsku, dokonca neobchádzajú ani futbal, kde sa zviditeľnilo viacero vynikajúcich hráčov z afrických či moslimských krajín.
Povážlivá situácia nastáva u našich západných susedov, hoci tamojší rómski aktivisti tvrdia, že v Česku nie sú rasisti, ale „iba“ xenofóbovia. Úspešne ich oslovuje parlamentná strana, ktorú paradoxne vedie politik japonského pôvodu. Minulý mesiac banda neonacistov prepadla na západnej Ukrajine pri Ľvove rómsky tábor, jedného muža pritom zabili a ďalších štyroch zranili. A pred niekoľkými dňami na Zakarpatsku v Berehove „cudzí ľudia“ zavraždili 30-ročnú Rómku.
Slovensko, žiaľ, nie je výnimkou. Neubehli ani dva mesiace od smrti mladého Filipínca Henryho Acordu, ktorého pripravil o život brutálnym útokom na Obchodnej ulici v Bratislave chrapúň z Dunajskej Stredy, a už tu máme ďalšie napadnutie. Tentoraz v Žiline, 21-ročný Daniel skončil v nemocnici s krvácaním do mozgu. Polícia zatiaľ nepotvrdila, že išlo o rasový motív, no podľa svedkov incidentu agresori kričali: „Ty čierna papuľa, zabijeme ťa!“ Už vidím tie odporné ohlasy na sociálnych sieťach!
Ľudia, Európania, zastavme to. Kým je čas.