Spoločné trendy
Komunálne voľby v Českej republike predbiehajú tie slovenské o päť týždňov, ale ich výsledky naznačujú určité spoločné trendy. A to napriek tomu, že ešte za existencie federácie národné parlamenty v roku 1990 prijali trocha odlišné volebné zákony.
Najviac hlasov, osobitne v menších mestách a obciach, získali u našich západných susedov nezávislí kandidáti. Podľa odhadov odborníkov na komunálnu politiku sa počet miestnych poslancov, ktorí sa o posty v samosprávnych zastupiteľstvách uchádzajú ako nezávislí, aj na Slovensku výrazne zvýši.
O slovo sa v oboch republikách hlásia tiež kandidáti za miestne politické ministrany, hnutia či združenia vytvorené neraz z občianskych aktivistov. Na českom vidieku zaujmú noví ľudia stoličky aj po predstaviteľoch tradičných strán. Ukazujú sa značné straty vnútorne rozleptanej sociálnej demokracie, nie však KDU-ČSL, ktorá si na Morave zachováva pozície.
Vo veľkých mestách je situácia iná. S výnimkou Prahy a Liberca žalo úspech vládne ANO, ale bokom nezostali ani ďalšie tzv. netradičné hnutia. Prilepšila si aj ODS, ktorá síce má za sebou viaceré blamáže spojené s nútených odchodom svojich lídrov, ale na rozdiel od slovenskej pravice z SDKÚ sa z najhoršieho pozviechala.
Najväčší rozdiel z legislatívneho hľadiska medzi našimi štátmi je ten, že na Slovensku starostov a primátorov volíme priamo, kým v Česku mestské a obecné zastupiteľstvá.
Zrejme o to viac budeme mať u nás práve tých nezávislých. Pravda, v nejednom prípade ich „nezávislosť“ bude otázna. Či už si vezmeme ich stranícku príslušnosť v rozličných predchádzajúcich voľbách, alebo väzby na lokálne či nadregionálne záujmové skupiny.