Unáhlený odvod
Osobitný odvod pre obchodné reťazce nie je nastavený dobre. Zdá sa nefér, ak majú obchodníci zaplatiť do štátnej kasy dvakrát toľko, ako im doteraz vyrubili prostredníctvom dane. Je to podobné, ako keby banka povedala klientovi s hypotékou, že doteraz splácal 100 eur mesačne, ale po novom k tomu zaúčtuje aj osobitný odvod 200 eur, lebo banka chce nakúpiť lepšie počítače a programy, ktoré prinesú viac úžitku.
Klient by takýto odvod označil za neférový. Naviac to, či dostane od banky niečo navyše, nie je vôbec jasné.
Podobne je to aj s navrhovaným odvodom pre obchodné reťazce. Chýba analýza toho, koľko obchodné spoločnosti zarábajú, čo si môžu dovoliť, aké budú dosahy odvodu na ceny potravín, čo presne štát so získanými peniazmi spraví, ako ich bude deliť, komu a aký bude presný výsledok.
Národniari si vo vláde nemôžu len tak vypýtať z jedného sektora 159 miliónov eur za jeden rok. Takto tvrdo sa vláda v minulosti nepostavila ani k bankám, poisťovniam či energetickým monopolom, ktoré zasiahlo osobitné zdanenie v čase konsolidácie verejných financií. A to sa ziskové marže v energetike či vo finančnom sektore považujú za lepšie ako v obchode s potravinami.
Myšlienka nájsť peniaze na podporu domácich producentov a slovenských výrobkov je výborná. Platí však, že všetko treba robiť s mierou, rozvahou a so zdravým rozumom. Zároveň ľavá ruka musí vedieť, čo robí pravá. Minulá vláda totiž znížila DPH prevažne na domáce základné potraviny.
Ťažia z toho stále domáci producenti a tiež nakupujúci? Ak z toho získali aj obchodníci, do akej miery? Vyhodnotiť treba najprv spätne to, čo sa spravilo. Až potom je logické robiť ďalšie kroky.
Súvisiace články