Volíme Európu
Takmer dve tretiny obyvateľov Slovenska by hlasovali za zotrvanie v Európskej únii. Ešte viac našincov je presvedčených, že naše členstvo v klube nám prináša výhody, ktoré prevažujú nad nevýhodami.
Na druhej strane si dve tretiny Slovákov myslia, že únia nevydrží a do dvadsiatich rokov sa rozpadne. A nech by záujem Európanov o voľby do Európskeho parlamentu klesal akokoľvek hlboko, Slováci svojím nezáujmom dokázali túto latku vždy doteraz podliezť.
Paradoxy? Možno áno, možno nie. To, že členstvo v únii nám prináša výhody, vidí každý, kto nemá oči zalepené protieurópskou propagandou. Existuje však aj čosi ako slovenský fatalizmus: ak je niečo dobré, našinec je náchylný očakávať, že to dlho nevydrží a že to navyše ani nezávisí od jeho dobrej vôle. Páni sa aj tak vždy dajako dohovoria a málokedy z toho vypadne niečo dobré aj pre nás. V súlade s takouto životnou filozofiou sa potom, pochopiteľne, neoddá unúvať sa na voľby.
Ešte než začneme elitársky fňukať nad pasivitou „prostého ľudu“, opýtajme sa radšej, kto takýto obraz Európy u nás podporuje.
Ako vyzerajú kandidačné listiny tej tridsiatky strán, ktoré si o sebe myslia, že by mali zasadnúť v EP? Nikto nemôže poznať všetkých, to je normálne. Aké percento kandidátov je však pre širšiu verejnosť totálne neznámych? Na základe čoho sa stali kandidátmi? Chladnokrvnými kalkuláciami a vnútrostraníckymi silovými hrami tzv. zavedených strán ako Smer, SaS a spol., alebo na základe celkom bizarných výberov strán, o ktorých dosiaľ nikto nepočul a po voľbách opäť ani počuť nebude? Či výsmechu, aký predvádza šéf OĽaNO, ktorý najprv kandiduje, potom povie, že i keď ho zvolia, aj tak nikam nepôjde, na záver prestane kandidovať – a v každej fáze tohto cirkusu vyžaduje od publika potlesk za svoju "štátnickosť“?
Únia naozaj nemusí vydržať. Lenže ak nevydrží s tým, že my sme sa len fatalisticky prizerali, ako sa jej zmocňujú extrémisti, na náš názor, či bola pre nás dobrá, alebo nie, sa nás už nabudúce nikto pýtať nebude.
Ak k tomu prirátame mizivý vplyv, aký majú na konkrétnu politiku našich strán voliči v obdobiach medzi voľbami, obraz bude kompletný. Európa je pre väčšinu našincov síce dobrá, ale nachádza sa kdesi za obzorom našich vlastných politických strán a hnutí. Ak sa niečo v Európe rozhodne, väčšina voličov má pocit, že by na to nemali nijaký vplyv, akokoľvek by sa snažili. Napokon, čerstvé rožky v Hainburgu vám nepredá Škripek, múzeum v Paríži vám neotvorí Beňová a zásielku z Madridu vám nedoručí Štefanec. Tak čo…
Chyba je teda minimálne na oboch stranách, i keď na strane politikov je neodpustiteľnejšia. Lenže tá chyba sa neodstráni ďalšou pasivitou. Iba sa viac prehĺbi. A to je ten rébus, ktorý musíme vyriešiť. Z jedného uhla pohľadu do urny hodíme lístky s našimi politikmi, z druhého však volíme Európu. Tento pocit by mal prevážiť napriek všetkému, čo si o našich politikoch myslíme. Napokon do národného parlamentu volíme tých istých a účasť býva napriek tomu niekoľkonásobne vyššia.
Únia naozaj nemusí vydržať. Lenže ak nevydrží s tým, že my sme sa len fatalisticky prizerali, ako sa jej zmocňujú extrémisti, na náš názor, či bola pre nás dobrá, alebo nie, sa nás už nabudúce nikto pýtať nebude.
Súvisiace články
Eurovoľby 2019 | pred 7 rokmi | 3
Ladislav Miko: Aj vďaka EÚ žijeme dlhšie
Eurovoľby 2019
|
pred 7 rokmi
|
63
Čo schválil Európsky parlament v rokoch 2014 - 2019
Eurovoľby 2019
|
pred 7 rokmi
|
2
