Čisté víno
Pri ktorej potravine má slovenský spotrebiteľ ešte istotu, že pochádza naozaj zo Slovenska? O akých dvojakých potravinách hovoríme, keď s ľahkosťou vlastnou len našej náture dokážu niektoré bryndziarne vyrobiť bryndzu z dovezeného ovčieho mlieka, mäsiari zasa írečité slovenské klobásy zo španielskej bravčoviny a podaktorí vinári zasa rizlingy vlašské z talianskeho vína?
Vlastne to ani nie je podvod, veď prívlastok vlašský je taliansky… Pred tridsiatimi rokmi by zrejme nikomu ani vo sne nenapadlo, s akými potravinovými kauzami bude raz Slovensko zápasiť. Že krajina, ktorá zásobovala vínom českú časť federácie, má dnes menej obrábaných vinohradov ako Morava spolu s okolím Mělníka a Litomeřic.
Vo víne je pravda, smutná pravda o tom, kam sme to dotiahli pri prechode od kolektivistického poľnohospodárstva a potravinárstva k tomu, ktoré malo využívať prednosti voľného trhu. Voľný tok tovarov využili niektorí slovenskí podnikatelia na pančovanie. Neospravedlňuje ich ani fakt, že reťazce kruto naliehajú, aby sa slovenské víno cenami vyrovnalo lepšie dotovanému zahraničnému vínu. Odtiaľ bol pre niektorých už len krôčik k výrobe konkurencieschopného „slovenského“ vína z talianskej či inej eurocisterny.
Nielen poctiví vinári, ale aj spotrebitelia musia žiadať poctivý produkt a pýtať sa, čo robí štátna správa, keď nevie skoordinovať svoj postup v záujme občana, ktorý chce iba takú maličkosť ako jesť a piť pravé slovenské potraviny a víno.