Invázia trabantov
Leto pred tromi desaťročiami bolo horúce nielen pre ročné obdobie, ale aj pre politické turbulencie v krajinách socialistického tábora.
Železnou oponou uzavretý tlakový hrniec totalitných štátov s monopolom vlády jednej strany začal výrazne púšťať paru už od konca roka 1988 najskôr v Poľsku. Tam sa v máji 1989 konali prvé slobodné voľby, v ktorých tamojšia robotnícka strana utrpela osudovú porážku.
Dlho potlačovanú túžbu po slobode bolo vtedy najviac vidno na osude občanov Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Tí mali v časoch socializmu v porovnaní s Maďarmi, Poliakmi či občanmi ČSSR oveľa menej možností porovnávať život z vonkajšej strany hraničných ostnatých drôtov, ale trebárs aj betónových múrov Západného Berlína. Československo hľadalo recept v opatrnom začatí povoľovania drobného súkromného podnikania a umožnením cestovať na Západ aj bez devízových prísľubov ŠBČS. Namiesto nich už postačovalo úradné zloženie daru nášmu občanovi aspoň 20 dolárov cudzincom.
Testovanie otvárania železnej opony sa začalo v máji 1989 najskôr Maďarsko na rakúskych hraniciach, čo využili desaťtisíce občanov NDR na živelné úteky na slobodu do západného Nemecka. Mnohí sa narýchlo rozhodli emigrovať obsadením veľvyslanectiev v Budapešti a Prahe, ktoré sa stali dlhodobými parkoviskami pre tisíce bakelitových trabantov či wartburgov takisto s dymiacimi dvojtaktnými motormi.
Odhodlať sa prejsť poľnú cestu pri rakúskej hranici v Maďarsku alebo preliezť plot ambasády v Prahe treba vnímať optikou vtedajšej reality života bežných ľudí vo východnom Nemecku, kde na kúpu nového auta museli čakať prinajmenšom pätnásť rokov v poradovníku. NDR bola jedinou krajinou socializmu, kde sa podstatná časť mladých ľudí vydávala a ženila s mosadznými obrúčkami. Výrobky zo zlata sa dali obstarať len s podmienkou odovzdania protiváhy iného zlomkového šperku. Dvojročné poradovníky boli aj na nábytkové steny alebo spálne.
Obyvatelia NDR mohli voľne získať cestovný pas a cestovať do krajín s tvrdou menou len od veku minimálne 65 rokov, keď podpísali regres, ktorým sa vzdávajú nároku na dôchodok, ak by sa do vlasti už nevrátili. Z dôvodu nedostatku devíz v NDR si beztak mohli vymeniť marky NDR (M) na západonemecké DM iba v limite 15 M na rok pri kurze 1¤:¤1, pričom vývoz iných devíz alebo M bol prísne zakázaný a kontrolovaný.
Prísny zákaz pod hrozbou trestného stíhania sa týkal aj tých, ktorí by cez hranice prevážali napríklad bez ohľadu na obsah noviny, časopisy a knihy vydané v krajinách so slobodou tlače. Mnoho mladých obyvateľov NDR v snahe vysťahovať sa do SRN uzatváralo fiktívne sobáše bez ohľadu na vek cudzinca. Podmienkou udelenia policajného súhlasu na vysťahovanie z NDR bolo podpísanie vyhlásenia, že sa vysťahovalec už nikdy do NDR nevráti, a to ani len na návštevu rodiny alebo priateľov.
Desaťročia budovaný komunistický experiment sa skončil veľkým medzinárodným fiaskom. Jeho dôsledky cítiť dodnes.
Súvisiace články
Koľko stáli autá za 'socíku'? Škoda 22 platov, Lada 30, Tatra až 114
Magazín
|
pred 10 rokmi
|
592
