Hlasy gorilie
Žijeme v krajine, kde takmer každá kauza vyšumí tak rýchlo, ako sa objaví. Nič iné sa neočakávalo ani v prípade kauzy Gorila.
Vyšetrovanie sa síce vlečie už sedem rokov, no doplatila na ňu jedine SDKÚ, ktorej to však spočítali voliči a nie sudcovia. Všetci ostatní aktéri môžu ďalej pokojne spávať, pretože nik nebol obvinený, takže nepadol ani žiadny rozsudok.
Je príznačné, že o Gorile sa znovu hovorí „vďaka“ Marianovi Kočnerovi, u ktorého sa pri domovej prehliadke našla nahrávka podobná tej z Vazovovej. Samozrejme, kým si podozriví nevypočujú súdny verdikt, všetci môžu zapierať, že oni v konšpiračnom byte na Vazovovej nikdy neboli.
Síce nevieme, koľko je v celej kauze pravdy a koľko výmyslov, vďaka šéfovi tímu Gorila Lukášovi Kyselicovi však vieme, že s najväčšou pravdepodobnosťou hlasy patria skutočne tým, o ktorých je v spise Gorila reč. Tí síce zaryto mlčia alebo sa vykrúcajú, to im však na dôveryhodnosti nijako nepridá.
Biznismeni, ktorí majú vplyv na politiku, a politici, ktorí sú úplatní, nie sú nejakým slovenským špecifikom. Slovensko je však špecifické v tom, že na rozdiel od susedného Rakúska, kde kvôli podozreniu z korupcie padla vláda, u nás ani taká megakauza akou Gorila nepochybne je, nič nezmenila. A keď už dokonca aj v Rumunsku vďaka prokurátorke Kövesiovej išlo za mreže pár politikov, stojí za zamyslenie, v akej krajine to vlastne žijeme.
