Primátori už nepradú
V poslednom období primátori boli tichučko, priam priadli ako spokojné mačky. Vďaka hospodárskej prosperite a zvyšovaniu zamestnanosti sa príjmy najmä väčších miest dvíhali nebývalým tempom.
V Bratislave napríklad od roku 2015 narástli takmer o polovicu. Po vlaňajších komunálnych voľbách však obsadili mnohé radnice politici, ktorým je bližšia opozícia ako Smer. Tam si uvedomili, že na vykrytie nových sociálnych balíčkov sa ponúkajú aj preplnené mestské pokladnice. Bolo to korektné, veď vláda svojimi opatreniami vychádza predovšetkým v ústrety obyvateľom miest a obcí.
Idylka sa skončila. Primátori a starostovia sa búria. Svojským spôsobom: vyrubujú vyššie dane z nehnuteľností, niekde až o sto percent. Hádam to ani nečakali, no s najostrejšou kritikou sa stretávajú medzi podnikateľmi. Veď kým v prípade majiteľov bytov narastú tieto výdavky o niekoľko eur mesačne, vo výrobnej sfére pôjde o riadnejšie sumy.
A tak argumentáciu, prečo by nemali ísť tak výrazne s daňami hore, mohla vláda prenechať na zamestnávateľské komory. Podľa nich si mestá a obce len za minulý rok vytvorili prebytky 375 miliónov eur, pritom ZMOS hovorí v súvislosti s novoprijatými zákonmi o výpadku iba 80 miliónov. Tak prečo tá hystéria?
Okrem daní z nehnuteľností sa však zvyšujú i viaceré komunálne poplatky, najmä sociálne slabší občania to pocítia vo svojich peňaženkách. Preto sotva schvaľujú, že si práve v tejto situácii novozvolení šéfovia samospráv po necelom roku pôsobenia v úrade nechávajú zlepšovať platy.
Nie je totiž každý ako päťnásobný primátor Myjavy Pavel Halabrín, ktorý požiadal mestské zastupiteľstvo, aby mu oficiálny príjem znížilo.
Súvisiace články
V Banskej Bystrici zdvihnú dane o päťdesiat percent
Regióny
|
pred 6 rokmi
|
50
