Stratené desaťročie
Posledných desať rokov bolo pravdepodobne najteplejších, aké boli kedy zaznamenané. Júl 2019 bol možno najteplejším zaznamenaným mesiacom.
Prejavy klimatických zmien – extrémne výkyvy počasia, veľké požiare, dlhotrvajúce suchá a ničivé záplavy – sú čoraz častejšie. Počet takýchto prírodných nešťastí bol podľa štatistík Climate Central v posledných piatich rokoch najvyšší od začiatku vedenia záznamov v roku 1980.
Rýchle topenie arktických ľadovcov dvíha hladinu morí. Za posledných päť rokov sa zvyšovala o 5 milimetrov ročne, oproti 3,2 milimetra pred 26 rokmi. Otepľovanie arktického permafrostu a strata tropických pralesov uvoľňujú do atmosféry množstvá skleníkových plynov, ktoré tieto ekosystémy uchovávali desaťtisíce rokov.
Koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére ďalej rastie. Medzi októbrom 2009 a novembrom 2019 sa jeho množstvo zvyšovalo o štyri percentá ročne. Dnes je pravdepodobne na najvyššej úrovni za posledné tri milióny rokov.
O priebehu klimatických zmien a ich možných dôsledkoch vieme čoraz viac. Aj preto, že ich môžeme sledovať v priamom prenose. Máme dosť dôkazov o tom, že ich príčinou sú aktivity človeka. Napriek tomu nekonáme dosť rýchlo.
Podľa správy Production Gap ľudstvo vyprodukuje do roku 2030 o päťdesiat percent viac emisií skleníkových plynov, ako je konzistentné s plánom obmedziť globálne otepľovanie na 2 stupne Celzia, a o 120 percent viac, ako by bolo možné pri snahe obmedziť oteplenie na 1,5 stupňa. Vlády ďalej subvencujú využívanie fosílnych palív biliónmi dolárov ročne.
Nádej by sme mohli hľadať v rastúcom využívaní obnoviteľných zdrojov energie, sťahovaní súkromných a verejných investícií z projektov ťažby a využívania fosílnych palív či vo vlne klimatického aktivizmu. Ich pozitívny efekt však prekonáva kombinácia chýbajúceho pevného globálneho klimatického rámca a nárastu ekonomického nacionalizmu.
Keď populistickí politici a autokrati spochybňujú a ignorujú klimatické zmeny, nerobia to (len) preto, aby hrali na stále rozšírený klimatoskeptizmus. Chránia ekonomické záujmy domácich oligarchov a záujmových skupín.
V roku 2020 by mali signatári Parížskej klimatickej dohody revidovať emisné plány. Je to potrebné. Podľa environmentálneho programu OSN, ak aj všetky krajiny sveta splnia emisné prísľuby z parížskej konferencie v roku 2015, globálne teploty sa zvýšia o 3,2 stupňa. Pri takomto náraste budeme môcť hovoriť o blížiacej sa klimatickej katastrofe.
Napriek tomu plány sprísniť záväzné emisné ciele oznámilo len osemdesiat krajín, zodpovedných asi za desatinu globálnych emisií. Ide väčšinou o malé, rozvojové krajiny. Nie je medzi nimi nik z hlavných znečisťovateľov.
Z pohľadu klimatickej politiky sú roky 2009–2019 stratenou dekádou. Za tento stratený čas draho zaplatíme. Ďalší si už nemôžeme dovoliť.
Súvisiace články
V Nórsku našli 200 uhynutých sobov, vedci vinia klimatickú zmenu
Technológie
|
pred 6 rokmi
|
4
Ľudstvo musí zmeniť kurz. Stihne to?
Svet
|
pred 7 rokmi
|
27
Guterres: Svetu hrozí nezadržateľná klimatická zmena
Svet
|
pred 7 rokmi
|
11
