Názory / Komentáre

Vzletné reči

Každá politika, aj potravinová, sa začína rečami a končí skutkami. Čím viac je rečí, sľubov a nimi porodených veľkých očakávaní, tým väčšia je netrpezlivosť po hmatateľných výsledkoch. Politici sa, ani nevediac ako, chytajú do siete utkanej vlastnou obrazotvornosťou.

Jozef Sedlák , Pravda

11.9.2020 20:00

odoberať

Google News

zdieľať

Facebook Whatsapp X.com

Pol roka po voľbách dochádza poľnohospodárom trpezlivosť s výkonom, ktorý predvádza súčasná exekutíva.

Tá sa nevie personálne ukotviť, vymieňa či prichádza o kľúčových ľudí, ktorí sú rozčarovaní z unáhlených rozhodnutí. Nejde len o expresne vynútené vyššie nájomné za pôdu pozemkového fondu, ktoré odhalilo, že vnútri koalície sa rôznia názory na tento citlivý problém. Ide predovšetkým o praktickú schopnosť manažérskeho výkonu počnúc rozpracovaním vlastného programového vyhlásenia do konkrétnej podoby, po zvládnutie všednej i mimoriadnej agendy, ktorú priniesla pandémia koronavírusu.

Prax bola, je a bude vždy najspravodlivejšou previerkou skutočných schopností každého z nás. Vzletné reči o tom, ako by mala vyzerať vidiecka krajina, už idú poľnohospodárom, napospol ľuďom praktickým, na nervy. Náladu a pocity, ktoré ich ovládli, jeden z nich vyjadril veľmi trefne: "Samozrejme, že chceme farebnú zdravú krajinu, no prostriedkom k nej je funkčné produkujúce poľnohospodárstvo prinášajúce hospodárom na pôde obživu. Nie sme experimentálny ateliér krajinotvorby.“

Nuž áno, chceme viac slovenských potravín a táto krajina ich je schopná vyprodukovať a byť pritom aj príťažlivou. Nikdy v minulosti nebola odkázaná na dovozy tak ako dnes. Ale čím viac sa hovorí o tom, že ich treba aj kvôli uhlíkovej stope minimalizovať, rastú. Opäť sa raz ukazuje, že ľahšie je kritizovať, nesúhlasiť a búrať, ako niečo životaschopné tvoriť.

Témy: potravinová sebestačnosť slovenské poľnohospodárstvo