Pokrok nezastavíš
Dnes je to desať rokov, čo vtedajší predseda Združenia obcí a miest Slovenska prisľúbil plnú podporu nezávislej iniciatíve starostov a primátorov Zobuďme sa.
Nebola to len taká nejaká iniciatíva. Stálo za ňou vyše štyristo starostov a primátorov. Spolu s jej osnovateľom primátorom Žiaru nad Hronom požadovali zásadný obrat v prístupe k najchudobnejšiemu obyvateľstvu. Mal to byť odklon od ochraňujúcej politiky k tvrdému vyžadovaniu rovnosti pred zákonom. Iniciatíva videla koreň problémov v tom, že zábezpeku na prežitie, ktorou je dávka v hmotnej núdzi, zákon chráni a od jej poberateľov, ak porušujú verejný poriadok, nemožno vymáhať pokuty. To vraj povzbudzuje odkázaných na dávky, aby sa správali v rozpore dobrými mravmi a občianskym spolužitím.
Iniciatíva Zobuďme sa žiadala, aby poberanie dávky v hmotnej núdzi bolo podmienené prácou, aby bolo možné vymáhať pokuty za priestupky od každého, kto porušuje verejný poriadok, účinnejšie trestať záškoláctvo a navrhovala tiež znížiť hranicu trestnoprávnej zodpovednosti na 12 rokov.
Vlády starostov a primátorov počúvajú. Na Slovensku aj keď volajú po precitnutí z vraj nepatričných ľudskoprávnych ohľadov. Starostovia a primátori predsa najlepšie tlmočia hlasy slušných obyvateľov. A to sú voliči nad zlato: nepožadujú milióny na výstavbu bytov, materské školy, detské ihriská, športovanie a organizovanie voľného času, ale chcú len sprísňovanie zákonov a tvrdú ruku na záhaľku a neporiadnych.
Vláda, ktorá bola adresátom iniciatívy, skončila skôr, ako by sa k nej mohla činne vyjadriť. Druhú Ficovu vládu však zobudila dostatočne. To, že starosť o najchudobnejšiu menšinu presunula pod ministerstvo vnútra, bola len čerešnička. V súlade s požiadavkami iniciatívy podmienila pracovnou povinnosťou aj holú existenciu, v prípade záškoláctva umožnila krátiť rodičovský príspevok a pri jeho opakovaní na tri mesiace zastaviť vyplácanie detských prídavkov. Hranicu trestnoprávnej zodpovednosti síce neznížila, ale starostom a primátorom rozhodne nedala dôvod na sťažnosti, že štát svojimi opatreniami časť detí uprednostňuje a dáva im nezaslúžene niečo, o čo sa majú postarať rodičia.
Tvrdá ruka však nebola účinná, pretože po desiatich rokoch tu máme ďalšiu výzvu primátorov. Od vlády opäť žiada zaistiť vymáhanie miestnych daní, poplatkov a pokút aj od najchudobnejších. Žiada pokutovanie za znečisťovanie životného prostredia a riešenie záškoláctva. Výzva nespomína nemožne nízku dávku v hmotnej núdzi, ktorá roztáča začarovaný kruh neplatenia poplatkov a neporiadku spôsobeného nepravidelným odvozom smetí neplatičom. Hovorí len o roztrpčenosti slušných obyvateľov nad tým, že služby sa poskytujú aj neplatičom a nad neporiadkom, ktorým trpia, ak sa služby neplatičom obmedzia.
Kde je pokrok? Pokrokom je, že nová výzva nahradila požiadavku trestnoprávne stíhať aj maloleté deti volaním po vyššom počte asistentov učiteľa a predĺžení povinnej školskej dochádzky do 18 rokov. Dúfajme, že je za tým viera v zušľachťujúcu silu vzdelania a nie nádej, že pedagogický zbor zabezpečí celodenný dohľad nad mladistvými lacnejšie ako väzenie.
Súvisiace články
Chudobný juh a východ Slovenska
Komentáre
|
pred 5 rokmi
|
11
Pomoc musí byť adresná a efektívna, hovorí podnikateľ a filantrop Milan Fiľo
Inzercia
|
pred 5 rokmi
